SOVA na zámku

00:05 4.Nov 2024 Vlado Mlynar (počet komentárov: 0)

SOVA na zámku Bojnice (Weinitz)

Určite nikomu z nás netreba pripomínať, že Slovensko je hradná veľmoc. Hrady, zámky, kaštiele a ich ruiny tvoria už od nepamäti neoddeliteľnú súčasť slovenských dejín. Majestátne klenoty, pôsobivo vsadené do nádhernej prírodnej scenérie, ukrývajú tajomstvá dávnej minulosti. Kedysi sídla slávnych panovníkov a dejiská dôležitých historických udalostí stále dýchajú slávou, eleganciou a romantikou. Majú svoje tajuplné príbehy a viažu sa k nim historické povesti. Známy Spišský hrad s okolitými pamiatkami v roku 1993 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a rozprávkový Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším a najkrajším zámkom nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. A práve tento Bojnický klenot nás privábil na stredné Slovensko počas jesenných prázdnin, aby sme tu strávili krásne jesenné dni vo folklórnom tábore spolku SOVA.

Cestu na Slovensko sme si spríjemnili malým ochladením v jaskyni Driny v malých Karpatoch. Všetky voľné chvíle medzi návštevou Bojnickej ZOO, zámku a zámockého lesného parku s novou 30m vysokou rozhľadnou Čajka sme venovali slovenským ľudovým tradíciám a folklóru. Deti fascinoval modrotlačový workshop pani Lucie Dovalovej z Badína, ktorá patrí k trom oficiálnym výrobcom modrotlače na Slovensku. Modrotlačový wokshop bol nielen modrý, ale aj múdry, lebo deti si zase o čosi rozšírili svoju slovenskú slovnú zásobu a naučili sa aj nové poznatky z chémie.  A ak to náhodou ešte neviete, modrotlač je od konca roku 2018 zapísaná do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Pani učiteľka Mgr. Lucia Dovalová spojila dva úžasné svety, ktoré miluje – chémiu a výtvarné umenie, čo napokon vyústilo do osobitého projektu Modrotlač, ktorému sa venuje od roku 2015. A naše deti v tábore zaujala tak, že im všetkým na chvíľu prúdila v žilách modrá krv. Deti pozorne počúvali, vzorne pracovali a na ich jedinečné výrobky môžu byť naozaj hrdé. Modrotlačové remeslo si vyskúšali doslova na vlastnej koži a po vyše 2 hodinovom zaujímavom workshope sa tešili zo svojich vlastných modrotlačových výrobkov.

Aký by to bol folklórny tábor, keby sme medzi sebou neprivítali skutočných folkloristov? Dokonca medzi nás prišli naraz 3 folklórne súbory – Dedovanka, Račan a Oščadnička. Tri folklórne súbory z Kysúc, z dedinky Oščadnica, ktorá je známa 1.236m vysokým vrchom Veľká Rača, pod ktorým vyrástlo aj rovnomenné lyžiarske stredisko. Tri súbory, v ktorých sa kysucké zvyky a tradície odovzádajú doslova z generácie na generáciu. Všetky súbory už dlhé roky vedie ich zakladateľka pani Mgr. Veronika Mačuhová, riaditeľka Základnej školy v Oščadnici – ústredí. A my zo spolku SOVA sme mali možnosť absolvovať s nimi ich tanečné a hudobné nácviky. Keď Veronika vytiahla harmoniku a Adam svoju heligónku, zo 60 úst zaznel hlasný hrdelný spev, ktorý sa rozliehal celým horným Ponitrím. Ani naše deti zo spolku SOVA sa nedali zahanbiť, spievali a krepčili s malými Kysučanmi ostošesť, koľko vládali. Pesnička Šiel drotárik po ulici a jej veselý refrén Drataničku dratatý, dratatý, kučeravý, strapatý sa rozliehala po večeroch po celom Bojnickom zámockom parku. Najviac ale v utorok večer. Vtedy s nami spievala aj 700 rokov stará, vetrom ošľahaná, zubom času poznačená, ale stále živá a krásna Lipa Mateja Korvína, ktorej vzácne semienka a listy sme si doniesli aj do Rakúska. Vtedy nás svojou návštevou poctili kameramani a moderátorka menšinového vysielania rakúskej televízie ORF Monika Caudr. Naše spoločné folklórne táborové dni sú teda zvečnené aj digitálne a záznam z folklórneho tábora spolku SOVA si môžete pozrieť v telke začiatkom roka 2025 v ORF-relácii České a slovenské ozveny.

Folklórny tábor sme si obohatili aj o divadelné zážitky vďaka bábkoherečke pani Nelke Dušovej a jej divadelnej - doslova uštrikovanej - rozprávke O psíkovi a mačičke, ktorú ocenili malí aj veľkí diváci. A aby sme si zaspomínali aj na minuloročný folklórny tábor spolku SOVA v Trenčíne na Trubárke, našou poslednou zastávkou na potulkách po strednom Slovensku bol hradný skvost Matúša Čáka Trenčianskeho, najmocnejšieho muža svojich čias, ktorý Trenčiansky hrad dlhé roky zveľaďoval. Na Trenčianskom moste síce fialky už teraz na jeseň nerástli, aby sme ich popolievali, ako sa spieva vnašej obľúbenej ľudovej piesni. Ale možno sa tam zastavíme o rok po ceste na Kysuce alebo na Považie alebo cestou do Nízkych Tatier?

Kedy a kam, to sa včas dozviete na našej webovej stránke a verím, že sa k nám pridáte, aby aj vaše deti spolu so spolkom SOVA spoznali ďalšie krásne regióny Slovenska. Tešíme sa na vás!

Elena Mandik

Späť

Táto webová stránka využíva cookies na zlepšenie prehliadania webu a poskytovanie ďalších funkcií.