Maximilián Hell, rodák zo Slovenska
16:32 7.Júl 2010 (počet komentárov: 0)
Maximilián Hell
Priznám sa, že som osobnosť Maximiliána Hella spoznala až 15. mája tohto roka pri čítaní Historického kalendára Slovenska, hoci UNESCO ho zaradilo do kalendára výročí významných osobností už roku 1970 pri 250. výročí jeho narodenia. Pár dní potom som dostala pozvánku na slávnostné odhalenie busty tohto významného fyzika a astronóma 18. storočia na cintoríne Romantikerfriedhof v Maria Enzersdorfe. Iniciátorom bolo Občianske združenie Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní, ktoré v početnej skupine pricestovalo 15. júna na toto podujatie. Pripojila som sa k nim počas prechádzky po pamiatkach obce Maria Enzensdorf v sprievode miestnej historičky Hannelore Hubatsch (minulý rok vydala knihu: Maria Enzersdorf einst und heute). Cestou na Romantický cintorín mi starosta Štiavnických Baní Stanislav Neuschl aj jeho mamka v srdečnom rozhovore porozprávali o ich expedícii po stopách Maximiliána Hella – osobnosti slovenskej histórie, astronómie a vedy – až za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, ktorú podnikli v roku 2006
Občianske združenie Maximilián Hell vzniklo v roku 2004 s cieľom napraviť slabú informovanosť o tomto astronómovi a vedcovi. Pred dvoma rokmi oslovili starostku obce Maria Enzersdorf Traude Obner s prosbou o spoluprácu pri nainštalovaní busty na miestnom cintoríne, kde bol pochovaný. Telesné pozostatky svojho priateľa Maximiliána Hella, ktorý zomrel v blízkej Viedni, dal uložiť do rodinnej hrobky v Maria Enzerdorfe Hellov obdivovateľ Jozef von Penkler. Do mramoru dal vytesať nápis, ktorý zostavil spisovateľ Michael Denis: ,,Tu odpočíva astronóm známy po celej Európe, ktorý vynikol svojím objaviteľským duchom a príkladným životom.“ Na jeho hrobe je však iné meno. Po istom čase miesto jeho posledného odpočinku totiž predali. Mramorová tabuľa sa zachovala a je pripevnená na fasáde kaplnky v strede cintorína. Práve pri tejto kaplnke stojí od 15. júna 2010 podstavec s bustou Maximiliána Hella. Na vytvorení a odhalení busty spolupracovali predstavitelia Občianskeho združenia Maximiliána Hella s obcou Maria Enzersdorf, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Krajskou hvezdárňou a planetáriom Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Rakúsku a Slovenským inštitútom vo Viedni. Slovenský veľvyslanec Peter Lizák, ktorý prijal záštitu nad podujatím, pri tejto príležitosti uviedol, aby sa medzi obcami Štiavnické Bane a Maria Enzersdorf nadviazala užšia spolupráca, keďže ich symbolicky spája miesto narodenia a miesto posledného odpočinku Maximiliána Hella.
Starosta obce Štiavnické Bane Stanislav NEUSCHL oboznámil účastníkov slávnosti so životom Maximilána Hella a so cťou Slováka povedal: ,,Som veľmi hrdý na osobnosť, akou bol jezuita Maximilián HELL. Taktiež som hrdý na naše spoločné rodisko, obec Štiavnické Bane a som veľmi rád, že sa nám darí dobre propagovať nielen našu obec, ale aj celé Slovensko, ktoré tiež môže byť veľmi hrdé na takéto osobnosti svetového významu. Chceme ďalej pokračovať s občianskym združením v týchto aktivitách a postupne odhaľovať pamätné tabule všade kde pôsobil, dá sa povedať v celej Európe. Myslím, že je to taký európsky symbol, ktorý by nás Slovensko mal ako Maximilián HELL spájať s Európou.“
Po slávnostných prejavoch a posvätení busty slovenským členom jezuitského rádu Mgr. Vladimírom Vlčekom pozvala starostka Maria Enzerdorfu Traude Obner všetkých prítomných do historickej budovy radnice vyzdobenej slovenskou zástavou na recepciu.
Výber zo životopisu Maximiliána Hella, ktorý ako prvý na svete vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme.
Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach (vtedy Windschacht), dedinke pri Banskej Štiavnici, kde boli prvé bane na zlato a striebro v Európe. Jeho otec Matej Kornel Hell a jeho starší brat Jozef Karol boli banskými inžiniermi a vynálezcami. Stavali povestné štiavnické umelé jazerá (tajchy), ktoré umiestnili kaskádovito nad seba. Z najvyššieho bodu prečerpávali vodu do najnižšieho a zároveň do banských šácht, čím poháňali stroje na odvodňovanie, ale i rozbíjali a čistili rudu. Vďaka týmto jazerám je dedina zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium v Banskej Bystrici. Ako 18-ročný vstúpil do jezuitského rádu. Vysokoškolské štúdium teológie, filozofie, logiky a prírodných vied absolvoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a získal aj titul doktora filozofie. Svoju pedagogickú činnosť začal vyučovaním latinčiny, gréčtiny, rétoriky a poetiky na gymnáziu v Levoči. Od roku 1752 prednášal matematiku na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr matematiku a fyziku na jezuitskej akadémii v Kluži na území dnešného Rumunska. Tu dal vybudovať aj astronomické observatórium.
Po smrti dvorného matematika a astronóma J. J. Maroniho bol Maximilián Hell v roku 1755 menovaný za riaditeľa nového viedenského univerzitného observatória, nachádzalo sa v drevenej štvorposchodovej nadstavbe na bývalej budove univerzity a dnešnej Rakúskej Akadémie vied na Námestí Dr. Ignatz-Seipel Platz vedľa Jezuitského kostola.
Stal sa cisársko-kráľovským astronómom a túto funkciu vykonával až do konca života. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, udržiaval styk s okolitým vedeckým svetom, publikoval astronomické ročenky, kalendáre. V júni 1761 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Svetovým úspechom v jeho živote však bolo druhé pozorovanie prechodu Venuše v júni 1769, ktoré uskutočnil na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. za polárnym kruhom na severe Európy. Expedícia vyrazila 28. apríla 1768 na konskom záprahu z Viedne a cez Prahu, Drážďany, Lipsko, Hamburg, Kodaň, Švédsko, nórsky prístav Trondheim dorazila až na ostrov Vardő.
Na základe svojich pozorovaní ako prvý určil mimoriadne presne paralaxu Slnka na 8,82 oblúkovej sekundy. Súčasná najpresnejšia hodnota je 8,7915 oblúkovej sekundy samozrejme podľa presnejších prístrojov, ako boli k dispozícii v tej dobe. Okrem toho ako prvý na svete vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme.
Po návrate do Viedne pokračoval v pozorovateľskej i publikačnej činnosti. Vydal celkovo 26 väčších alebo menších vedeckých prác. Napísal viacero učebníc matematiky, zaujímal sa o jazykovedu, históriu a literatúru. Na žiadosť arcibiskupa Karola Esterházyho začal v roku 1771 budovať observatórium v Jágri (dnes Eger v Maďarsku).
Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Gőttingene, Trondheime a v Londýne. Dlhé roky spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 dostal dokonca aj vysoké vyznamenanie – Rád anglickej vlády...
Maximilián Hell zomrel vo Viedni 14. apríla 1792 na zápal pľúc. Trvalý pamätník má aj na Mesiaci, pomenovaný je po ňom jeden z kráterov s priemerom 33,3 km a od roku 2000 planéta 3727 – MAXHELL.
Jana Gregor
Foto: Jana Gregor
Priznám sa, že som osobnosť Maximiliána Hella spoznala až 15. mája tohto roka pri čítaní Historického kalendára Slovenska, hoci UNESCO ho zaradilo do kalendára výročí významných osobností už roku 1970 pri 250. výročí jeho narodenia. Pár dní potom som dostala pozvánku na slávnostné odhalenie busty tohto významného fyzika a astronóma 18. storočia na cintoríne Romantikerfriedhof v Maria Enzersdorfe. Iniciátorom bolo Občianske združenie Maximiliána Hella zo Štiavnických Baní, ktoré v početnej skupine pricestovalo 15. júna na toto podujatie. Pripojila som sa k nim počas prechádzky po pamiatkach obce Maria Enzensdorf v sprievode miestnej historičky Hannelore Hubatsch (minulý rok vydala knihu: Maria Enzersdorf einst und heute). Cestou na Romantický cintorín mi starosta Štiavnických Baní Stanislav Neuschl aj jeho mamka v srdečnom rozhovore porozprávali o ich expedícii po stopách Maximiliána Hella – osobnosti slovenskej histórie, astronómie a vedy – až za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, ktorú podnikli v roku 2006
Občianske združenie Maximilián Hell vzniklo v roku 2004 s cieľom napraviť slabú informovanosť o tomto astronómovi a vedcovi. Pred dvoma rokmi oslovili starostku obce Maria Enzersdorf Traude Obner s prosbou o spoluprácu pri nainštalovaní busty na miestnom cintoríne, kde bol pochovaný. Telesné pozostatky svojho priateľa Maximiliána Hella, ktorý zomrel v blízkej Viedni, dal uložiť do rodinnej hrobky v Maria Enzerdorfe Hellov obdivovateľ Jozef von Penkler. Do mramoru dal vytesať nápis, ktorý zostavil spisovateľ Michael Denis: ,,Tu odpočíva astronóm známy po celej Európe, ktorý vynikol svojím objaviteľským duchom a príkladným životom.“ Na jeho hrobe je však iné meno. Po istom čase miesto jeho posledného odpočinku totiž predali. Mramorová tabuľa sa zachovala a je pripevnená na fasáde kaplnky v strede cintorína. Práve pri tejto kaplnke stojí od 15. júna 2010 podstavec s bustou Maximiliána Hella. Na vytvorení a odhalení busty spolupracovali predstavitelia Občianskeho združenia Maximiliána Hella s obcou Maria Enzersdorf, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Krajskou hvezdárňou a planetáriom Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Rakúsku a Slovenským inštitútom vo Viedni. Slovenský veľvyslanec Peter Lizák, ktorý prijal záštitu nad podujatím, pri tejto príležitosti uviedol, aby sa medzi obcami Štiavnické Bane a Maria Enzersdorf nadviazala užšia spolupráca, keďže ich symbolicky spája miesto narodenia a miesto posledného odpočinku Maximiliána Hella.
Starosta obce Štiavnické Bane Stanislav NEUSCHL oboznámil účastníkov slávnosti so životom Maximilána Hella a so cťou Slováka povedal: ,,Som veľmi hrdý na osobnosť, akou bol jezuita Maximilián HELL. Taktiež som hrdý na naše spoločné rodisko, obec Štiavnické Bane a som veľmi rád, že sa nám darí dobre propagovať nielen našu obec, ale aj celé Slovensko, ktoré tiež môže byť veľmi hrdé na takéto osobnosti svetového významu. Chceme ďalej pokračovať s občianskym združením v týchto aktivitách a postupne odhaľovať pamätné tabule všade kde pôsobil, dá sa povedať v celej Európe. Myslím, že je to taký európsky symbol, ktorý by nás Slovensko mal ako Maximilián HELL spájať s Európou.“
Po slávnostných prejavoch a posvätení busty slovenským členom jezuitského rádu Mgr. Vladimírom Vlčekom pozvala starostka Maria Enzerdorfu Traude Obner všetkých prítomných do historickej budovy radnice vyzdobenej slovenskou zástavou na recepciu.
Výber zo životopisu Maximiliána Hella, ktorý ako prvý na svete vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme.
Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach (vtedy Windschacht), dedinke pri Banskej Štiavnici, kde boli prvé bane na zlato a striebro v Európe. Jeho otec Matej Kornel Hell a jeho starší brat Jozef Karol boli banskými inžiniermi a vynálezcami. Stavali povestné štiavnické umelé jazerá (tajchy), ktoré umiestnili kaskádovito nad seba. Z najvyššieho bodu prečerpávali vodu do najnižšieho a zároveň do banských šácht, čím poháňali stroje na odvodňovanie, ale i rozbíjali a čistili rudu. Vďaka týmto jazerám je dedina zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium v Banskej Bystrici. Ako 18-ročný vstúpil do jezuitského rádu. Vysokoškolské štúdium teológie, filozofie, logiky a prírodných vied absolvoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza a získal aj titul doktora filozofie. Svoju pedagogickú činnosť začal vyučovaním latinčiny, gréčtiny, rétoriky a poetiky na gymnáziu v Levoči. Od roku 1752 prednášal matematiku na gymnáziu v Banskej Bystrici a neskôr matematiku a fyziku na jezuitskej akadémii v Kluži na území dnešného Rumunska. Tu dal vybudovať aj astronomické observatórium.
Po smrti dvorného matematika a astronóma J. J. Maroniho bol Maximilián Hell v roku 1755 menovaný za riaditeľa nového viedenského univerzitného observatória, nachádzalo sa v drevenej štvorposchodovej nadstavbe na bývalej budove univerzity a dnešnej Rakúskej Akadémie vied na Námestí Dr. Ignatz-Seipel Platz vedľa Jezuitského kostola.
Stal sa cisársko-kráľovským astronómom a túto funkciu vykonával až do konca života. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedného bádania v celej monarchii. Uskutočňoval pravidelné pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, udržiaval styk s okolitým vedeckým svetom, publikoval astronomické ročenky, kalendáre. V júni 1761 pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Svetovým úspechom v jeho živote však bolo druhé pozorovanie prechodu Venuše v júni 1769, ktoré uskutočnil na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. za polárnym kruhom na severe Európy. Expedícia vyrazila 28. apríla 1768 na konskom záprahu z Viedne a cez Prahu, Drážďany, Lipsko, Hamburg, Kodaň, Švédsko, nórsky prístav Trondheim dorazila až na ostrov Vardő.
Na základe svojich pozorovaní ako prvý určil mimoriadne presne paralaxu Slnka na 8,82 oblúkovej sekundy. Súčasná najpresnejšia hodnota je 8,7915 oblúkovej sekundy samozrejme podľa presnejších prístrojov, ako boli k dispozícii v tej dobe. Okrem toho ako prvý na svete vypočítal vzdialenosť Slnka od Zeme.
Po návrate do Viedne pokračoval v pozorovateľskej i publikačnej činnosti. Vydal celkovo 26 väčších alebo menších vedeckých prác. Napísal viacero učebníc matematiky, zaujímal sa o jazykovedu, históriu a literatúru. Na žiadosť arcibiskupa Karola Esterházyho začal v roku 1771 budovať observatórium v Jágri (dnes Eger v Maďarsku).
Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Gőttingene, Trondheime a v Londýne. Dlhé roky spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 dostal dokonca aj vysoké vyznamenanie – Rád anglickej vlády...
Maximilián Hell zomrel vo Viedni 14. apríla 1792 na zápal pľúc. Trvalý pamätník má aj na Mesiaci, pomenovaný je po ňom jeden z kráterov s priemerom 33,3 km a od roku 2000 planéta 3727 – MAXHELL.
Jana Gregor
Foto: Jana Gregor
