Koniec školského roka

To bol školský rok 2014-15

Milí  malí i veľlkí čitatelia,

určite vám neuniklo, že na Slovensku sa oslavuje deň detí v iný deň ako v Rakúsku. My sme si ten slovenský sviatok detí pripomenuli začiatkom júna na spolkovom divadelnom výlete do Nitry.

Nedali sme sa odradiť predpovedanými 33 stupňami Celzia a v sobotu, 6.júna sme smelo vyrazili na cestu – podľa vzoru Ferda Mravca, odvážneho mravca, ktorý opustil mravenisko a vybral sa v ústrety nebezpečenstvám sveta...

V Nitre v tento deň otvárali letnú sezónu, takže si bolo z čoho vybrať:   od ochutnávky jahodových špezialít, slovenských vín i piva, až po ochutnávku rôznych hudobných žánrov, šminkovanie,  vyrábanie rôznych drobných  suvenírov a iné zaujímavé  aktivity. Spolok SOVA dostal lákavé pozvanie od obchodnej námestníčky a vedúcej umeleckej prevádzky Divadla Adreja Bagara, pani Kataríny Hudecovej,  nazrieť do zákulisia Nitrianskeho divadla, spoznať hercov divadla osobne a diskutovať s nimi. Ponuka znela veľmi vábivo aj preto, že večer sme v divadle sedeli ako diváci. Takže túto jedinečnú príležitosť si mnohí členovia našej výpravy nenechali ujsť.

Deťom sa páčila aj cesta nitrianskym vláčikom, ktorým sme sa odviezli do mestského parku. Tu sme nakŕmili kozičky a somárikov a oddýchli si v tieni stromov. Naša cesta nasledovala na Nitriansky hrad, ktorý ročne navštívi viac ako 60 000 návštevníkov.  

Nachádza sa hradnom vrchu v centre mesta vo výške 220 m nad morom a vytvára výraznú dominantu mesta pod južnými výbežkami pohoria Tribeč. Počas jazdy vláčikom neunikol  našej pozornosti mladý svadobný pár a veselá skupinka svadobčanov. Títo využili hradné  záhrady s ich neopakovateľnou atmosférou ako vynikajúcu kulisu na svadobné fotografie.

Zo svadobnej hostiny sme sa potom posunuli späť do centra mesta na Svätoplukovo námestie. Na kamennom nádvorí pred Divadlom Andreja Bagara posedávali mladé rodinky a vyčkávali na 18 - stu hodinu. Vtedy totiž začínalo podvečerné divadelné predstavenie Ferdo Mravec, vyvrcholenie nášho celodenného výletu, na ktoré sme sa tešili najviac.

Kto by nepoznal Ferda mravca, veselého chlapíka s červenou bodkovanou mašľou okolo krku, ktorý sa ničoho nezľakne. Jeho heslom je "práca všetkého druhu". Ferdo zažil prvú lásku,  i prvé sklamanie a musel čeliť nebezpečenstvám, ktoré naňho číhali na celkom obyčajnej lúke…  Okrem Ferda zľudoveli aj ostatné postavičky Sekorovej svetoznámej knihy – smiešny „všadebol“ a „vševed“ chrobák Truhlík, stále namosúrený slimák, či krásna, ale krutá a povrchná lienka, motýle, pani ploštica, pán pavúk, či pani motýľová.

Všetkých sme v plnej kráse spoznali v nádhernom scénickom prevedení na doskách Nitrianskeho divadla. Pán režisér Jakub Nvota, i pán riaditeľ divadla Ján Greššo môžu byť na výkon svojich zverencov, mladých hercov nitrianskeho divadla, skutočne hrdí.

Ich herecké i športové výkony boli očarujúce. Ani na chvíľu nám počas predstavenia nedali vydýchnuť a my sme ich za ten nádherný umelecký zážitok odmenili neutíchajúcim potleskom.

Úsmevné dobrodružstvá Ferda Mravca, určené pre najmenších divákov, boli pre tých  starších krásnou spomienkou na detstvo. Ferdo Mravec sa tvorcom divadla v Nitre vydaril na jednotku.  K tej jednotke treba prirátať ešte veľké plus za nádherne pripravenú detskú recepciu so sladkými slovenskými špecialitami, jahodami, ovocím, darčekmi pre deti, balónmi od výmyslu sveta…..

Verte mi, vôbec sa nám z Nitry nechcelo ísť domov.  A radi sa tam znova vrátime, možno už teraz na jeseň. Prenesieme sa zo sveta malých mravčekov a chrobáčikov do ríše iných „usilovných včeličiek“, nás – ľudí…..

Ale viac vám už prezradíme v jesennej pozvánke SOVA.   

Čo by ste mali vedieť o autorovi Ondřejovi Sekorovi: Ondřej Sekora je autorom slávnych knižiek o Ferdovi Mravcovi. Narodil sa 25. septembra 1899 v obci  Královo Pole pri Brne, vtedy ešte v Rakúsko - Uhorsku, zomrel v roku 1967 v Prahe. Bol presne ako jeho známa postavička - Ferdo  - všeumelec, novinár, výtvarník, ilustrátor, karikaturista, bábkoherec, športový redaktor, tréner,  rozhodca, entomológ a propagátor rugby v bývalom Československu. 

Ferdo Mravec sa ako postava po prvýkrát objavil v kreslených seriáloch  pre dospelých, ktoré uverejňovali Lidové noviny. Ferdo sa uzrel svetlo sveta už v roku 1933, má teda už pekných 81 rokov. Ondřej Sekora Ferdove príbehy upravil pre deti až neskôr. Parťákom pracovitého mravca sa stal Truhlík - chrobák, ktorý "všetko pozná a všade bol". Jeho partnerkou je krásna a nafúkaná Lienka.

Knižného vydania sa Ferdo dočkal v roku 1936. Ondřej Sekora napísal celkovo 6 kníh o Ferdovi : Ferdo Mravec – 1936, Ferdo  Mravec v cudzích službách – 1937, Ferdo na mravenisku – 1938, Ferdov šlabikár – 1939, Ferdo cvičí mravenisko – 1947 a Ferdo Mravec ničí škodcov prírody – 1951. Po vojne začal pán Sekora Ferda Mravca vydávať v časopise Materina dúška. Ferdo v niekoľkých epizódach zažíva radu dobrodružstiev, v ktorých ide niekedy aj o mravenčí život.

Čo by ste mohli vedieť o mravcoch:

 -          Hmotnosť všetkých mravcov je rovnaká alebo dokonca väčšia ako hmotnosť všetkých ľudí na Zemi. Na jedného človeka pripadá v prírode až  jeden milión mravcov.

-          Z mravca lesného vidíme v prírode obyčajne len samičky. Samčekovia žijú veľmi krátko a zomierajú takmer okamžite po párení.

-          Mravec lesný sa dožíva 6 rokov , kráľovná až 20 rokov.

-          Najväčšia mravčia kolónia bola široká až 6000 kilometrov. Založili ju v Európe mravce argentínske.

-          Iste ste už videli v lese mravenisko, ktoré si mravce robia z vetvičiek a ihličia. Čo však možno neviete, je fakt, že podzemné mravčie kráľovstvo býva až dvakrát väčšie ako mravenisko viditelné na povrchu.

-          Mravce mávajú v mravenisku vlastnú klimatizáciu. Teplotu regulujú otváraním a zatváraním chodbičiek.

-          U istého druhu mravcov bol nameraný úplne najrýchlejší pohyb v celej zvieracej ríši. Odontomachus bauri dokázal zavrieť čeľusť rýchlosťou 230 kilometrov za hodinu.

-          Mravce patria k najsilnejším  zvieratkám. Dokážu odniesť až 20-násobok svojej váhy. Ak vážiš 25 kíl a bol by si taký silný ako mravec, odniesol by si  pol tony, to je 500 kilogramov.

-          Istý druh mravca  je najjedovatelším druhom  hmyzu. Jeho bodnutie je rovné približne dvanástim bodnutiam včely.

-          Mravce a ľudia sú jediné tvory , ktoré farmársky využívajú iné živočíchy. Ľudia majú farmy s ovcami alebo kravami, mravce zase s voškami.

-          Na rozdiel od človeka má mravec až dva žalúdky. V jednom uchováva potravu pre seba, v druhom  pre svojich kamarátov.

-          Najhoršími nepriateľmi mravcov sú iné mravce. Každá kolónia má svoj charakteristický pach, podľa ktorého mravec pozná, kto je jeho kamarát a kto nepriateľ. Po vražedných bojoch  si víťazná skupina podrobí dobytú kolóniu a jej obyvatelia, ktorí prežili, musia slúžiť ako otroci.

Čo by ste mohli vedieť o Ferdových kamarátoch:

 -          Slimák záhradný sa dožíva tiež 6 rokov, tak ako mravec.

-          Že je slimák pomalý, vie každý. Vedci meraním zistili, že slimák záhradný dosahuje v normálnych podmienkach rýchlosť 5 metrov za hodinu.

-          Slimák je veľký jedák. Denne zje toľko potravy, koľko sám váži. Ak vážiš 25 kíl a bol by si taký jedák ako slimák, musel by si denne zjesť najmenej 10 obedov.

-          Cvrček je v destkých knižkách zobrazený s husličkami, na ktorých cvrliká. Nie je to tak vôbec vzdialené pravde, ako by sa mohlo zdať. Cvrček na svoje cvrlikanie skutočne používa zvláštny nástroj. Pri cvrlikaní trie ozubené lišty jedného krídla o žilku druhého krídla.  Zvuk, ktorý tým vzniká, je zosilnený rezonančným poľom na krídle.

-          Cvrlikanie používa cvrček na to, aby k sebe prilákal samičku.  Pri stretnutí dvoch samčekov vzniká súboj v speve.  Silnejší spevák  prinúti soka k ústupu. Ak však obaja samčekovia majú rovnako silný hlas, dôjde k súboju. Starí Číňania kedysi dokonca usporadúvali zápasy cvrčkov a víťaza vkladali do striebornej klietky.

-          Je to neuveriteľné, ale krv lúčneho koníka je biela.

-          Lienka zje denne až 50 vošiek. Kým lienka ukončí svoj vývin, zožerie približne 600 vošiek, a počas celého života je ich okolo 5 000.

-          Kvetmi ju síce do záhrady nenalákaš, ale ak jej necháš v zime pod krovím trochu opadaného lístia, vytvoríš jej dokonalé zimovisko. Ak zimu dobre prežije, budeš mať už na jar spojencov v boji proti voškám.

-          Lienka pri náznaku nebezpečenstva alebo vyrušení padá na zem a robí sa mŕtvou. Pri dotyku a manipulácii vylučuje žltú tekutinu obsahujúcu jedovaté alkaloidy, čím sa chráni pred nepriateľmi.

Čo by ste mohli vedieť o Nitrianskom hrade:

Nitriansky hrad je kolískou slovenslých kultúrnych i národných dejín. Svojim návštevníkom ponúka stretnutie so svojimi koreňmi, s počiatkami vzdelanosti, písomníctva, viery i so zrodom národa. Žiakom a študentom sprostredkúva prameň poznania našej národnej minulosti, milovníkom umenia žičí bohatosťou maliarskej a sochárskej umeleckej výzdoby. Je oázou pokoja, jeho hradby ponúkajú priestor na stíšenie sa, zároveň vás ohúria výhľadom na celé mesto. Hrad je tiež zónou kultúry, v letných mesiacoch kultúrnym programom otvára svoje brány i po zotmení. Svojich návštevníkov tak nadchýna nádhernými kulisami historických budov, zelene a dômyselného osvetlenia. Hrad je ale predovšetkým miestom modlitby, katedrálny chrám už po stáročia načúva prosbám i ďakovaniu veriacich.

wikipedia:

Hradný vrch bol svedkom najstarších slovanských dejín, keď sa tu koncom 8. storočia začalo formovať Nitrianske kniežatstvo. Výhodná poloha lokality, z troch strán chránenej riekou Nitrou, sa stala vhodným miestom na vybudovanie opevneného hradiska. Práve tu s veľkou pravdepodobnosťou stál Pribinov kostol, spojený s najstaršou písomnou zmienkou o meste, no i celom kniežatstve.

Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do Veľkej Moravy sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa.  Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. Počas pustošivého vpádu Mongolov v roku 1241 stál na hradnom vrchu už opevnený hrad, ktorý odolal nájazdom útočníkov. K výraznému poškodeniu však došlo pri požiari počas obliehania hradu Přemyslom Otakarom II. v roku 1271, po ktorom bola nevyhnutná obnova kostola i opevnenia.

Hrad sa stal stredom záujmu panovníkov ako Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský alebo Matej Korvín, ktorého vojsko hrad v roku 1465 spustošilo. Opevnenie bolo opäť zosilnené počas tureckých nájazdov na územie južného Slovenska v 16. storočí, kedy bol vybudovaný aj renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Napriek dobrému obrannému systému sa v roku 1663 na krátky čas Turkom podarilo hrad ovládnuť a následne sa pristúpilo k prebudovaniu celého obranného systému. Na začiatku 18. storočia bol prestavaný aj tzv. horný kostol a pribudol biskupský palác.

Množstvo úprav, opevňovacích a rekonštrukčných prác počas stáročí úplne zmenili pôvodný vzhľad hradu. Najbližšie k pôvodnému vzhľadu má len bazilika svätého Emeráma z prvej polovice 13. storočia, časť hradného múru a horný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a vnútorná hradná brána zo 16. storočia. Takmer pôvodný vzhľad majú len zachovalé stavby z konca 17. a z 18. storočia.