11:37 31.Okt 2004 (počet komentárov: 0)
Záujem obyvateľov hlavného mesta Slovenska o jednu z najväčších, najdôležitejších a v skutočnosti aj najkrajších stavieb začiatku 21.storočia v Bratislave – nový most cez Dunaj s pracovným názvom Most Košická je obrovský. 5.septembra tohto roku navštívilo počas dňa „otvorených dverí“ stavenisko nového mosta na ľavom brehu Dunaja viac ako 8000 ľudí.
V hlúčikoch diskutovali o konštrukcii hlavného mostného poľa, ktorá je pripravená na otáčanie a dosadenie na pilier v koryte Dunaja vzdialeného 40 metrov od petržalského brehu. „Deň otvorených dverí sme pripravili predovšetkým pre ľudí, aby videli jednotlivé etapy realizácie projektu a mali predstavu o nosnej konštrukcii mosta, ktorá sa bude niektoré 3 dni medzi 16. až 21. septembrom 2004 súlodím otáčať asi 90 stupňov na koryto Dunaja,“ povedal predseda predstavenstva a.s. Doprastav Ivan Šesták.
20. septembra 2004 sa po dlhých prípravách a prekonaní neočakávaných problémov podarilo konštrukciu mosta, kolosom vážiacim takmer 8000 ton,otočiť a uložiť na riečny pilier pri pravom brehu Dunaja. Celú technickú operáciu otáčania konštrukcie realizovala stovka výkonných pracovníkov a expertov, technikov a geodetov. Štyri lode, každá s výtlakom 1000 ton, prevzali polovicu z 5 000-tonovej váhy konštrukcie, ostatná váha pôsobila na otočnom ložisku. Lode najprv načerpali vodu a počas presunu ju postupne odčerpávali podľa zaťaženia, aby kĺzne dráhy na brehu i na lodiach boli stále v tej istej výške. Postupne pritiahli súlodie do prúdu rieky z petržalského brehu, pričom regulovali rýchlosť otáčania pomocou lán z druhého brehu. Nakoniec sa súlodie s konštrukciou oprie o jedenásty pilier v koryte rieky, vzdialený od petržalského brehu približne štyridsať metrov. Posledným úkonom bolo premiestnenie konštrukcie zo súlodia na pilier, na ktorom sú tiež teflónové kĺzne dráhy. Napokon bolo zabetónované otočné ložisko na brehu, a konštrukcia ostala vo svojej definitívnej polohe. Celková dĺžka mosta je 915 metrov s rozpätím hlavného poľa 230 metrov. Nosnú konštrukciu hlavného poľa tvoria dva oblúky, na ktoré je hustým systémom lán zavesená mostovka.
Dodávateľskou firmou oceľovej konštrukcie mosta je rakúska firma MCE Stahl und Machinenbau GmbH & Co. Vedúci projektu Wolfgang Landl TASR informoval, že pôvodné klzné dráhy, po ktorých sa posúvala konštrukcia naprieč toku, boli potiahnuté elastomernou vrstvou s teflónovými vlastnosťami. Táto plocha klzných dráh bola opatrená mazivom, ktoré sa však tlakom presúvanej konštrukcie, silného vetra a predĺžením naplavovania na dva dni postupne stierala, zoschla a neplnila posuvnú funkciu. Tento problém na 16 pätkách bol odstránený a operáciu otáčania - naplavovania oblúka sa v nedeľu večer 26. septembra podarilo zavŕšiť.
"V súčasnom období je ukončená operácia osadenia poľa hlavného mostného objektu na podporu v Dunaji. Do konca roka ešte budú zmontované chýbajúce dve oceľové polia, to znamená z piliera číslo 10 smerom na petržalský breh a medzi hlavným mostným objektom a železobetónovou konštrukciou na ľavom brehu. Takisto do konca roka bude ukončená križovatka Mlynské nivy - Košická, dokončované budú inžinierske siete a prebehnú práce, ktoré už súvisia s dokončovacími prácami. Celé dielo ide podľa harmonogramu tak, aby všetky stavebné práce mohli byť ukončené do konca mája 2005 a dielo mohlo byť v letných mesiacoch odovzdané motoristickej, pešej a cyklistickej verejnosti do užívania," naznačil postup prác Šesták.
Dnes má hlavné mesto Slovenska štyri mosty. Takzvaný Starý (1891), Nový (1972), Prístavný (1985) a most Lafranconi z roku 1992. Hoci sa pôvodne predpokladalo, že ich kapacita bude vyhovovať aspoň do roku 2010, vyčerpala sa podstatne skôr. Stavba piateho bratislavského mosta, s pracovným názvom Košická, vstupuje práve teraz do záverečnej fázy. Všetky sú technicky i architektonicky na vysokej úrovni a pod všetky sa podpísal slovenský Doprastav.
Keďže koexistenciu mostov blízko seba treba tvarovo viazať, každý je iný. Jeden musí byť veľmi striedmy, ak ma ten druhý tvarovo vynikať.
Prvý bratislavský most postavili v blízkosti dnešného hotela Devín v 15. storočí. Bol drevený a neprežil prvú zimu. Potom tu v 18. storočí existoval unikátny kyvadlový most. Starý most stavali 20 rokov. Most niesol meno cisára Franza Jozefa, ktorý ho prišiel osobne otvoriť. Po ústupe nemeckých vojsk z Bratislavy ho vyhodili do vzduchu, a tak sa pri preprave na druhú stranu muselo opäť improvizovať. Červená armáda most nanovo postavila, takže od roku 1946 slúži v podobe, akú poznáme. Ďalšiu rekonštrukciu uskutočnil Doprastav v roku 1985.
Do roku 2008 sa má most využiť na zavedenie rýchloelektričky z Janíkovho dvora v Petržalke na Šafárikovo námestie. "Treba dobudovať druhé koľajisko. Podľa čiastkových výsledkov bude most po rekonštrukcii vhodný," povedal námestník primátora pre dopravu Karol Kolada. Električky by mali čiastočne odbremeniť mosty cez Dunaj, cez ktoré denne prejde vyše 200-tisíc áut. Magistrát chce stavbu financovať sčasti aj z predaja okolitých pozemkov. Malo by tu vyrásť nové centrum mestskej časti. Dve miliardy korún na výstavbu chce mesto získať zo štátneho rozpočtu, zvyšok musí financovať z vlastných zdrojov.
Nový most - bývalý most SNP - z roku 1972 získal titul Stavba storočia na Slovensku. (V Čechách titul stavby tisícročia získal Karlov most v Prahe.) S rozpätím vyše 300 metrov sa tento celozváraný zavesený most zaraďuje na 9. miesto na svete a 3. priečka mu patrí medzi mostami so šikmým pylónom. Od Emila Belluša bol medzi nominaciámi aj kolonádový most v Piešťanoch z roku 1933. Spolu s bratislavským krematóriom od Ferdinanda Milučkého z roku 1964 figuruje na zozname najzaujímavejších stavieb sveta, ktorý zostavila Svetová únia architektov.
Nový most s celkovou dĺžkou 303 m v Bratislave začal stavať Doprastav Bratislava v roku 1967 a do prevádzky ho odovzdal v auguste 1972. Hlavný mostný objekt tvorí spojitý oceľový nosník, dlhý takmer 432 m. Je zavesený na lanách v troch bodoch. Pylón na pravom brehu je šikmý oceľový trám tvaru A, ktorý nesie vo výške 80 m kruhovú kaviareň s kapacitou 127 osôb. Celková šírka mosta je 21 m a z oboch nábreží k nemu vedú estakády. Generálnym projektantom bol Dopravoprojekt Bratislava v spolupráci so Stavebnou fakultou Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Autorom návrhu oceľovej konštrukcie bol profesor Arpád Tesár, pod architektonické riešenie sa podpísal architekt profesor Ladislav Lacko. Celková hmotnosť mosta je podľa technického riaditeľa Doprastavu Viktora Karela 7 250 ton. Náklady na výstavbu mosta boli 306 miliónov Kčs.
"V kategórii zavesených mostov obsadil Nový most po svojom otvorení v roku 1972 štvrté miesto na svete. V užšej kategórii zavesených mostov - mosty iba s jedným pylónom a iba s jednou závesnou rovinou - mu svetové prvenstvo zostalo dodnes. Nový most nájdete v každej významnejšej zahraničnej učebnici o mostoch, v zozname unikátnych a rekordných mostov sveta," spresňuje prezidentka Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF Slovakia Mária Brichtová.
Bývalú kaviareň Bystrica získal na dvadsať rokov nový nájomca - spoločnosť Zemeguľa. Konateľom spoločnosti je podnikateľ v gastronómii Daniel Čečetka. Mestské zastupiteľstvo schválilo v júni nájomné ceny za štvorcový meter a rok - 8 000,- Sk za hlavné priestory v kopule, 2 400,- za vedľajšie priestory v kopule, 100,- Sk v prvom podzemnom a prvom nadzemnom podlaží a 1 Sk za ostatné priestory. Účelom nájmu je prevádzkovanie vyhliadkovej reštaurácie, ktorá je niekoľko rokov zatvorená.
Prístavný most staval Doprastav osem rokov. V hornej úrovni je vedená diaľnica, na spodnej dvojkoľajová železnica, lávky pre peších a cyklistov. Do mosta sa zabudovalo vyše 90-tisíc kubíkov betónu. Súčasťou mosta je 13 estakád, z toho štyri železničné. Na moste sú uložené aj inžinierske siete. Jeho spodnú stavbu tvorí päť masívnych pilierov, z ktorých jeden je priamo v koryte rieky a vybudovali ho v strede umelého ostrova.
Po moste prejde denne vyše 80-tisic vozidiel, čo je takmer polovica z celkovej zaťaženosti bratislavských mostov. Vyplýva to najmä z nerovnomerného rozmiestnenia pracovných síl v meste. V súčasnosti totiž žije v Bratislave vyše 450-tisíc obyvateľov, z toho viac ako tretina v Petržalke. No z celkových približne 304-tisíc pracovných príležitostí v Bratislave ponúka Petržalka len 15 percent. Nuž z rozmiestnenia funkcií bývania, vybavenia i pracovných príležitostí vidieť, že sa desaťtisíce ľudí každodenne presúvajú na veľké vzdialenosti. Či už prostriedkami MHD, alebo osobnými vozidlami.
Most Lafranconi slúži najmä automobilovej tranzitnej doprave, aby sa mohla vyhnúť centru mesta na ľavom brehu. Má sedem polí a meria takmer 800 metrov. Hlavný mostný objekt je spojitá monolitická konštrukcia z predpätého betónu. Zaujímavosťou je, že ju budovali technológiou letmej betonáže. Novosť postupu spočívala v tom, že sa jednotlivé segmenty nosnej konštrukcie vyhotovovali v dvoch samostatných etapách, pričom sa použilo originálne betónovacie zariadenie.
Ako uviedol britsky tyždennik The Economist, v celej Európe sa rozmohla výstavba veľkých a najmä zvláštnych mostov, čo bola kedysi doména USA. V roku 1996 dokončili vo Veľkej Británii druhý most cez rieku Severn, v roku 1998 zasa v Portugalsku most Vasco da Gama, druhý cez rieku Tagus, v tom istom roku Dáni dokončili most Storebalt East spájajúci miestne ostrovy, a najväčšou stavbou sa nepochybne stal most Oresund, ktorý v roku 2000 spojil Dánsko so susedným Švédskom.
Navyše, čoskoro by sa mali objaviť ďalšie megastavby. Ako uviedla BBC, v Británii je naplánovaný nový most cez Temžu - Thames Gateway Bridge - za 385 miliónov libier s predpokladaným sprístupnením v roku 2012 a najväčšie očakávania vyvoláva "otec všetkých mostov", visutý most, ktorý pravdepodobne v roku 2011 spojí Sicíliu s Apeninským polostrovom. Ani Francúzi nezaostávajú. V roku 1995 uviedli do prevádzky most Pont de Normandie, vtedy najdlhší reťazový most na svete, ktorý spojil Le Havre s južným brehom Seiny a čoskoro plánujú otvoriť diaľničný viadukt Millau ponad jedno z udolí v južnom Francúzsku. Po jeho sprevádzkovaní pôjde o stavbu položenú na najvyšších pilieroch na svete.
Dunaj spája osem európskych krajín. Väčšina lodných ciest sa začína v Passau a končí v Budapešti. Ďalšie sa začínajú vo Viedni a pokračujú až do Čierneho mora. Tak či tak, všetky vedú cez Bratislavu. No kým prístavom vo Viedni prešlo vlani takmer 2 900 lodí a do mesta sa dostalo približne 132-tisíc cestujúcich, štatistiky ukazujú, že do Bratislavy nedoplávala ani polovica z nich. Z toho viac ako 3/4 predstavovali Nemci, zvyšok najmä Rakúšania, Švajčiari a hostia z krajín hovoriacich po anglicky. Najhoršie boli vlani na tom Srbsko, Rumunsko a Bulharsko. Pontónový most v Novom Sade bol pre nízku hladinu Dunaja istý čas zatvorený. Napriek tomu prístavy v Belehrade a Novom Sade privítali 260 lodí a 45 000 cestujúcich, z ktorých 7 000 bolo z USA. Aj počet vodných návštevníkov v Rumunsku bol pre nízku hladinu pomerne malý.
Najnovší most z Košickej ulice na druhú stranu Dunaja sa už teraz, viac ako pol roka pred jeho defitívnym dokončením stal magnetom nielen Bratislavčanov, ale aj pre návštevníkov mesta.