Franz List – stratený syn Slovenska

23:20 11.01.2006 (počet komentárov: 20)

Maďarská encyklopédia (Kislexikon A–Z, Budapest 1968, s. 625) píše o F. Listovi ako vynikajúcom hudobnom skladateľovi, klavíristovi a hudobnom géniovi romantizmu. Listovu národnosť neuvádza. Slovenský biografický slovník (Martin 1989) F. Listanespomína vôbec. Encyklopédia Slovenska (SAV Bratislava 1979, s. 377)uvádza o hesle F. Lista, že ide o „maďarského“ hudobného skladateľa, klavíristu, reprezentanta tzv. novonemeckej školy. Zo Slováka, ktorý po maďarsky nikdy nevedel – urobili Maďara. Aj v Malej slovenskej encyklopédii (Encyklopedický ústav SAV Bratislava 1993, s. 398) citujú tohto hudobného génia ako „maďarského“ hudobného skladateľa.

Otec i matka, ba i prarodičia Franza Lista boli Slováci. Toto odhalil slovenský Švajčiar, hudobný teoretik a pedagóg Miroslav Demko vo svojej knihe Franz List - compositeur slovaque (2003), ktorá vyšla vo francúzštine. Autor fundovane a kultivovane zobrazuje osobnosť a kreativitu Franza Lista, jeho životné peripetie a rýdzo slovenský pôvod. Cituje aj deformácie uhorských a maďarských historikov o jeho živote. Aj o zamlčovanej pravde Listovho pôvodu.

Starý otec F. Lista pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure pri Bratislave. Bol to slovenský intelektuál, podpisoval sa ako List. Špekulatívne sa niektorí autori snažili jeho priezvisko kamuflovať, pomaďarčovať a písali Liszt. Starý otec Gregor AdamList mal konflikt s grófom Esterházym a pre svoje slovenské presvedčenie bol zo služieb školstva vyhodený. Skončil ako pomocný robotník na píle! Tieto reálie sa do duše F. Lista vryli hlboko. Aj Listov otec Adam patril ku slovenským intelektuálom,bojovníkom proti maďarskej totalite a rozpínavosti. Listovci predstavovali v Bratislave rozvetvenú slovenskú rodinu. Na základe dokumentov vieme, že gróf Andrássy chcel na stranu maďarstva získať F. Lista, čo sa mu nepodarilo. Franz List presadil cenu pre nášho Jána Levoslava Bellu. List sa dovoli postaviť chrbtom otvoreniu maďarskej akadémie v Budapešti 4. novembre 1875, kde bola celá maďarská elita. Odmietol účasť, hoci sa v tomto zápase cítil v cudzom svete osamotený. Nehlásil sa za Rakúšana, ani za Nemca, ba ani za Francúza. Cítil sa byť telom a dušou Slovákom -Uhrom. Napísal: „Ty si moja vlasť, moje nebo a moje jediné miesto na odpočinok!“

Franz List veľmi dobre poznal, aj ako intelektuál, ako hovoril, históriu starých Slovákov. Vedel argumentovať osudovými dejinami našich predkov. Tvrdil, že my, Slováci, sme autochtónnym národom v Uhorsku a Maďari od nás prevzali kultúrua civilizačné trendy. Maďarov chápal ako prisťahovalcov, kočovníkov. Nepridal sa k Lajosovi Kossuthovi, renegátovi. Nesúhlasil s jeho „revolučnými“ myšlienkami, ktoré okliešťovali slovenské záujmy.

Životopisci a historici zámerne zamlčujú Listov obdiv k staroslovenským dejinám. Franz List sa verejne hlásil k odkazu slovanských apoštolov, svätcov Cyrila a Metoda. Keď sa v roku 1863 konali oficiálne oslavy príchodu Cyrila a Metoda na našeúzemie v Ríme, List si považoval za povinnosť, aj na podnet pápeža Pia IX., zložiť dielo Slavino slavno Slaveni (Slávme slávne Slovania) na text srbského básnika Meda Puciča (1821–1882). Dielo predviedli členovia mužského zboru so sprievodom organu. Na oslavách sa osobne zúčastnil aj Franz List, keďže mal úzke a priateľské vzťahy s pápežom Piom IX.

Podľa Miroslava Demku mal Franz List už vtedy obavy o svoj život. Vyhrážky, prenasledovanie? List nachádzal komplexnejší vzťah k Slovensku a k Bratislave, kde neraz s veľkým úspechom koncertoval. Na počesť ostrihomského kardinála Jána Scitovského napísal skladbu Missa solennis – La Messe de Gran (Ostrihomskáomša). Napísal aj skladbu Totentanz, čo v preklade znamená Slovenský tanec. O Listovom príchode na oslavy príchodu slovanských apoštolov na naše územie, ktoré sa konali v Ríme, sa dozvedel celý kultúrny svet. Bol to podnet aj pre biskupaŠtefana Moyzesa, ktorý vyzval nitrianskeho biskupa Roškovianskeho, aby sa angažoval na spoluorganizovaní kultúrneho stánku na Slovensku. Mal na mysli založenie Matice slovenskej.

Svetobežník

Franz List sa narodil 22. októbra 1811 v rakúskom Raidingu slovenským rodičom, ktorých nezamestnanosť v mnohonárodnom Uhorsku vyhnala z rodného hniezda. Matka bola slúžkou, ktorú si rodina Langerová adoptovala. Po narodení matka a otec nechceli syna v rodnej matrike nechať zapísať ako Ferenc - na rodnom liste je Listovo krstné meno zapísané ako Franciscius, po latinsky. Týmto osobným menom sa List neraz aj podpisoval. Slovenskí rodičia aj touto formou, podľa M. Demka, zachránili syna pred maďarizáciou. Liszt sa nehlásil k Rakúšanom, ani k Nemcom. Na svoje rodisko v Raidingu sa snažil zabudnúť. Keď mu mestský magistrát v rodisku navrhol postaviť sochu, List odmietol akúkoľvek angažovanosť a účasť priodhalení.

Listovou manželkou bola grófka Mária d’Agoultová a po jej smrti bola jeho družkou princezná Carolyne de Sayn-Wittestein Iwanowská. Po nemecky hovoril veľmi slabo. Mal úzke a priateľské styky s imperátorom Napoleonom III. Kronikári zaznamenali, že to bol práve Franz List, kto navrhol a financoval pomník L. Beethovenovi v Bonne. Keď sa v polovici 19. storočia konala výstava korunovačných klenotov uhorského kráľa sv. Štefana vo Viedni, medzi inými artefaktami nechýbal ani kráľov mešec.Nápisy na tomto predmete boli písané slovanskou cyrilikou. Lista požiadali, aby k tejto slávnosti skomponoval hudobné dielo, List jednoznačne odmietol. Tvrdil, že osobnosť kráľa Štefana je zbytočne heroizovaná. Napísal, že mnohé veci sú okolo kráľa nevyjasnené.

List bol obdivovateľom slovanstva, bol informovaný o Štúrovcoch. V pokročilom veku sa začal učiť po rusky, čo pre Slováka nebolo zložité. Hovoril, že po smrti chce byť pochovaný tam, kde naposledy vydýchne. Predstavoval si, že na sklonku života by mal žiť v Rusku, presnejšie v Petrohrade, kde mal veľa priateľov, s ktorými udržiaval úzke vzťahy.

Zomrel osamotený 21. júla 1886 v nemeckom Bayreuthe, kde umelcovi vystrojili pompézny pohreb (aj podľa zachovaných fotografií). Na tamojšom cintoríne Listovi vybudovali reprezentatívnu hrobku.

Z archívnych dokumentov sa dozvedáme, ako sa budapeštianska administratíva pokúšala rôznymi formami tajne preniesť Listovu telesnú schránku do Budapešti. Listove deti, najmä Cosima (manželka hudobného skladateľa Richarda Wagnera)nesúhlasili.

Listovi životopisci (nie je ich málo) sa všemožne snažili najmä v Maďarsku falšovať pôvod a životné osudy Franza Lista. Aj v samotnej Bratislave pôsobili ľudia, ktorí sasilou-mocou pokúšali Lista maďarizovať. Najmä bratislavský policajný prefekt Johann Nepomuk Batka. Nečudo. Hudobného génia Lista, intelektuála, si chceli prisvojiť najmä naši južní susedia. Nebol by to prvý prípad. V životopise Franza Lista sa zámerne zamlčoval jeho slovenský pôvod i predkovia. „Pisálkovia“ sa zaoberali Listovými pletkami so ženami, jeho deťmi, miestami, kde koncertoval. Zatajovali jeho cesty na Slovensko, návštevy starej matky Barbory Slezákovej v Rusovciach, návštevu bratanca v Bratislave, v Šuranoch atď.

Franz List bol a je vo svete uznávaný ako hudobný génius, no najmä maďarskí hudobní teoretici a historici negovali jeho rýdzo slovenský pôvod, hoci vedeli, že kamuflujú. Zamlčovali Listovu angažovanosť pri oslavách tisícročného príchodu svätcov Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré sa konali v Ríme. Hypotézam všakveriť nemožno. Historická pravda napokon zvíťazila.

Blíži sa 120. výrošie Listovho úmrtia. Toto jubileum by sme si mali dôstojne uctiť. Ulice, ktoré sú pomenované ako ulica Ferenca Liszta by sa mali premenovať na ulice Franza Lista. Mala by sa pripraviť aj erudovaná personálna bibliografia tohto génia najmä so vzťahmi k Slovensku a k Slovákom.

Zdroj:www.matica.sk
Laco Zrubec: Franz List, priateľ pápeža Pia IX., Napoleona III. Je slovenským hudobným skladateľom, známym po celom svete (krátené)

liszt1.jpg Liszt2.jpg liszt3.jpg
liszt4.jpg    

Späť

Pridať komentár

Komentár od: Edge | 08.02.2006

Mily Stano,

velmi si vazim Tvoje dielo (ako spoluzakladatela tejto stranky) a som vdacny za pracu ktoru robite, vdaka tejto stranke som nasiel vela novych priatelov a prezil mnoho krasnych chvil.
O to viac ma mrzi ze si pouzil tento portal na zverejnenie zjavne zavadzajuceho a klamliveho prispevku s nacionalistickym nadychom. Myslim si ze tvoj prispevok neprekracuje uroven SNN a je vizitkou kazdeho cloveka ktory tomu veri alebo ho siri. Cudujem sa ze si zverejnil clanok pod ktory si sa podpisal bez toho aby si overil serioznost obsahu. Ja chapem nasich starsich obcanov bez vyssieho vzdelania, bez znalosti cudzich jazykov a bez pristupu k internetu a vseobecne k odmedzenemu pristupu k informaciam ktorim jasa srdce hrdostou ze dalsi vyznamny clovek je podla "svajciarskeho experta" Slovakom. Smutne je ze my Slovaci, ktori zijeme v zahranici a nadavame na rakusakov ktori robia drahoty s pracovnym povolenim, sme vzdelani a moderni mladi ludia este stale mame problem so spoluzitim s ostatnymi narodnostami v nasej Europe. Ja mam vela kamaratov aj z juzneho Slovenska a vsetci su v pohode, tak sa trosku hanbim ked niekto robi takuto negativnu reklamu slovenskej kulture, aj ked to neni chyba nasho slovenskeho naroda ale jednotlivca - Quida.

Komentár od: Edge | 08.02.2006

Mily Stano,

velmi si vazim Tvoje dielo (ako spoluzakladatela tejto stranky) a som vdacny za pracu ktoru robite, vdaka tejto stranke som nasiel vela novych priatelov a prezil mnoho krasnych chvil.
O to viac ma mrzi ze si pouzil tento portal na zverejnenie zjavne zavadzajuceho a klamliveho prispevku s nacionalistickym nadychom. Myslim si ze tvoj prispevok neprekracuje uroven SNN a je vizitkou kazdeho cloveka ktory tomu veri alebo ho siri. Cudujem sa ze si zverejnil clanok pod ktory si sa podpisal bez toho aby si overil serioznost obsahu. Ja chapem nasich starsich obcanov bez vyssieho vzdelania, bez znalosti cudzich jazykov a bez pristupu k internetu a vseobecne k odmedzenemu pristupu k informaciam ktorim jasa srdce hrdostou ze dalsi vyznamny clovek je podla "svajciarskeho experta" Slovakom. Smutne je ze my Slovaci, ktori zijeme v zahranici a nadavame na rakusakov ktori robia drahoty s pracovnym povolenim, sme vzdelani a moderni mladi ludia este stale mame problem so spoluzitim s ostatnymi narodnostami v nasej Europe. Ja mam vela kamaratov aj z juzneho Slovenska a vsetci su v pohode, tak sa trosku hanbim ked niekto robi takuto negativnu reklamu slovenskej kulture, aj ked to neni chyba nasho slovenskeho naroda ale jednotlivca - Quida.

Komentár od: Quido | 08.02.2006

Mily Edge,

bol by som rad keby si tvoj problem aj blizsie konkretizoval. Pekne si to sice napisal, za co som vdacny ja tebe...ale chcelo by to trosku vnesenia svetla do veci. Clanok bol nie mnou vytvoreny, ale prevzaty z casopisu Pohlady, a z matica.sk.

s prianim pekneho dna,

Stano al Quido
slovaci.at

Komentár od: Quido | 08.02.2006

Mily Edge,

bol by som rad keby si tvoj problem aj blizsie konkretizoval. Pekne si to sice napisal, za co som vdacny ja tebe...ale chcelo by to trosku vnesenia svetla do veci. Clanok bol nie mnou vytvoreny, ale prevzaty z casopisu Pohlady, a z matica.sk.

s prianim pekneho dna,

Stano al Quido
slovaci.at

Komentár od: Vlado | 09.02.2006

Trocha ma prekvapuje argumentacia. Nebolo nasim cielom tu hanit Madarov, ani vyzdvihovat Slovakov. Kto mna a Ingrid (sefredaktorka Pohladov) pozna vie, ze mame velmi daleko byt slovenskymi nacionalistami. Pochadzam z pravej prespurackej rodiny, kde sa vzdy hovorilo 3 jazykmi. Tuto roznorodost som mal vzdy rad.
Ak existuju nejake zdroje, ktore tento nas clanok totalne vyvracuju prosim o referenciu. rad sa o to postaram uverejnit v buducom cisle korekturu.

Vlado

Komentár od: Vlado | 09.02.2006

Trocha ma prekvapuje argumentacia. Nebolo nasim cielom tu hanit Madarov, ani vyzdvihovat Slovakov. Kto mna a Ingrid (sefredaktorka Pohladov) pozna vie, ze mame velmi daleko byt slovenskymi nacionalistami. Pochadzam z pravej prespurackej rodiny, kde sa vzdy hovorilo 3 jazykmi. Tuto roznorodost som mal vzdy rad.
Ak existuju nejake zdroje, ktore tento nas clanok totalne vyvracuju prosim o referenciu. rad sa o to postaram uverejnit v buducom cisle korekturu.

Vlado

Komentár od: abervienna | 13.02.2006

tema ma velmi zaujala a tak som zacala resersovat.
Pre tích, ktorím je podobne odporucam linky:

http://de.wikipedia.org/wiki/Franz_Liszt
http://www.karadar.com/Worterbuch/liszt.html
http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.l/l753333.htm
http://www.komponisten.at/komponisten/134.html
http://www.d-vista.com/OTHER/franzliszt.html
http://www.klassika.info/Komponisten/Liszt/
http://www.bautz.de/bbkl/l/liszt.shtml
http://www.aeiou.at/aeiou.stamp.1986.861017b
http://www.matica.sk/snn/2005/07/12_4_n~1.htm
http://www.prop.sk/reakcie/index.php?s=posts&t=172&from=1
http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/kultura_a_umenie/12254/
http://www.matica.sk/snn/2005/01/8_2fra~1.htm

Komentár od: abervienna | 13.02.2006

tema ma velmi zaujala a tak som zacala resersovat.
Pre tích, ktorím je podobne odporucam linky:

http://de.wikipedia.org/wiki/Franz_Liszt
http://www.karadar.com/Worterbuch/liszt.html
http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.l/l753333.htm
http://www.komponisten.at/komponisten/134.html
http://www.d-vista.com/OTHER/franzliszt.html
http://www.klassika.info/Komponisten/Liszt/
http://www.bautz.de/bbkl/l/liszt.shtml
http://www.aeiou.at/aeiou.stamp.1986.861017b
http://www.matica.sk/snn/2005/07/12_4_n~1.htm
http://www.prop.sk/reakcie/index.php?s=posts&t=172&from=1
http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/kultura_a_umenie/12254/
http://www.matica.sk/snn/2005/01/8_2fra~1.htm

Komentár od: | 13.02.2006

Vazeni,

Stano aj Vlado - nemam nic proti takymto clankom na www.matica.sk. Mojim problemom je ze Vy sa s nim identifikujete, resp. ze ste nespoznali ze sa jedna o neseriozne zkryvenie faktov. Este ani to by mi nevadilo ale ze z nedbalosti/neznalosti sirite taketo clanky ci uz prostrednictvom Pohladov alebo www.slovaci.at to ma uz mrzi lebo moze uskodit povesti Vasej prace a dezorientovat Vasich dalsich citatelov. Ked mam nieco zverejnit a podpisat sa pod to tak aspon si to preverim z nezavislych zdrojov. Nemyslim si ze www.matica.sk je prave ten najlepsi (a urcite nie jediny) zdroj kde sa to da preverit.

S priatelskym pozdravom, E.

PS: Myslim to dobre, nechcem Vas kritizovat len upozornit. Ci si nechate clanok na stranke alebo nie ponecham na Vas usudok, len si to preguglujte. Sam som zvedavy ake komentare este pribudnu :).

Komentár od: | 13.02.2006

Vazeni,

Stano aj Vlado - nemam nic proti takymto clankom na www.matica.sk. Mojim problemom je ze Vy sa s nim identifikujete, resp. ze ste nespoznali ze sa jedna o neseriozne zkryvenie faktov. Este ani to by mi nevadilo ale ze z nedbalosti/neznalosti sirite taketo clanky ci uz prostrednictvom Pohladov alebo www.slovaci.at to ma uz mrzi lebo moze uskodit povesti Vasej prace a dezorientovat Vasich dalsich citatelov. Ked mam nieco zverejnit a podpisat sa pod to tak aspon si to preverim z nezavislych zdrojov. Nemyslim si ze www.matica.sk je prave ten najlepsi (a urcite nie jediny) zdroj kde sa to da preverit.

S priatelskym pozdravom, E.

PS: Myslim to dobre, nechcem Vas kritizovat len upozornit. Ci si nechate clanok na stranke alebo nie ponecham na Vas usudok, len si to preguglujte. Sam som zvedavy ake komentare este pribudnu :).

Komentár od: Vlado | 14.02.2006

Ahojte diskutanti, tak ja samozrejme nie som historik ani nemam cas to seriozne do podrobnosti reserzovat. Ked si tak kliknem na par adries, tak najdem - ze bol Nemec, Madar - tak preco by nemohol byt aj SLOVAK! Vsak ako 9 rocny koncertoval v Pressburgu. Mne to trochu pripomina vtipy rakusanov - "Beethoven bol Rakusak, zato sme dali nemcom Hitlera".
Ja si myslim, ze to bolo Listovi dost jedno cim bol, podla toho co tak clovek cita sa nehlasil aktivne k ziadnej "narodnosti" - on sa radsej venoval muzike.

Ale ak niekto najde nejaky odkaz, alebo len malu spravicku - odkial boli JEHO RODICIA, to by som bol povdacny!

Komentár od: Vlado | 14.02.2006

Ahojte diskutanti, tak ja samozrejme nie som historik ani nemam cas to seriozne do podrobnosti reserzovat. Ked si tak kliknem na par adries, tak najdem - ze bol Nemec, Madar - tak preco by nemohol byt aj SLOVAK! Vsak ako 9 rocny koncertoval v Pressburgu. Mne to trochu pripomina vtipy rakusanov - "Beethoven bol Rakusak, zato sme dali nemcom Hitlera".
Ja si myslim, ze to bolo Listovi dost jedno cim bol, podla toho co tak clovek cita sa nehlasil aktivne k ziadnej "narodnosti" - on sa radsej venoval muzike.

Ale ak niekto najde nejaky odkaz, alebo len malu spravicku - odkial boli JEHO RODICIA, to by som bol povdacny!

Komentár od: peter12 | 16.08.2006

K zdrojom o pôvode Franza Liszta odporučam :

1.) Paul Lendvai "Die Ungarn"
2.) Franz Liszt, compositeur slovaque / Miroslav Demko
( Lausanne : LAge dHomme, 2003 )
3.) DEMKO, M.: Franz Liszt. Strateny syn Slovenska.
( Bratislava, Slov.biologicka spoloc.SAV, 2003.)

Počkajme, čo povedia odborníci - muzikológovia z BA a aj zo sveta,
aká bude recenzia Demkovych kníh.
(Zatiaľ po 3 rokoch je kľud, to znamená, že po odbornej, obsahovej stránke
sa nenašiel oponent, ktorý mal vecné odborné pripomienky)

Čítal som 1. - hodnotné a aj poučné čítanie.
V pojmoch Ungarn,Magyar nemá celkom poriadok, ale sa aspoň snažil.
Ale použil aj jeden pekný, odborného preštudovania hodný výraz "Wahlungarn" ,
pre Franza Liszta,Sečanského,Petroviča a aj Ľudovíta Košutovie!

Čítal som 3. - hodnotné, poučné a nielen o Františkovi Listovi,
ale ajo iných osobnostiach, historických udalostiach, hlavne drobne komentáre, vsuvky.
Keby som bol na ministerstve školstva, tak by som ju určite zaradil po určitom zjednodušení do vyuky dejín, do výuky literatúry, do výuky dejín hudby a aj do výuky pedagogiky!


Komentár od: Vlado | 17.08.2006

Lendvay - "Wahlungarn"
-> to bola doba, kde sa jednoducho clovek ako List rozhodol co je ako sa momentalne citi. Nebrali sa vtedy ohlady na "autochonne skupiny" ako to je uzakonene vo Volksgruppengesetz v Rakusku.

Komentár od: peter12 | 28.08.2006

Som šokovaný, do akej naivity ma chceš zaťahovať.
Nechápem,že nemáš,ani približnú predstavu o položení kolonizovaného slovenského národa ktorý nemal právo na vzdelanie v rodnom jazyku,ani na svoj jazyk,keď Slováci nemali svoje školy a Maďari ich nepovažovali ani za ĺudí -
"Tóth nem ember!"

Veľmi peknú odpoveď k otázke identity jedinca, akademickú, najdeš v rozhovore s pani Hrabovec:
http://www.slovaci.at/clanok-49-Emilia-Hrabovec-,,Som-clovek-hladajuci-pravdu”.html
( v čase mojej reakcie som ešte tento članok nepoznal, ináč by som ho určite použil)
Keď je nevyhnutné nájsť korene vlastnej identitydnes (p.Hrabovec),
tak prečo to nemalo byť nevyhnutné aj u Liszta a u ostatných Slovákov?

Takže,ked mám nájsť svoje korene, tak ich musím začat hladať tam,kde som ich stratil!
A to je prave u "Zwangsungarn" a "Wahlmagyar"!

A začať ich objavovať u tých dejateľov, ktorí svoju identitu nestratili a aj za ňu bojovali.

U pána Lendvaia by som si dovolil jeho výraz poopraviť na "Zwangsungarn" pri Slovákoch ( a nielen ich).
A "Wahlmagyar" u renegátov ako Košúta,Sečanského,Petroviča .
Že táto "schizofrénia identity" spravidla nevedie k ničomu dobrému vidno
u Sečanského - samovražda, u Košúta - exil a "nie celkom vydarené" deti, u Petroviča útek do "dobrovoľného vyhnanstva"
(prečo tomu tak je,je taktiež rozboruhodná téma z oblasti "vyššej sociológie")

Odporúčam rozšíriť si všeobecný obzor o postavení Slovákov-Uhrov v Magyarországu 19-20 stor.pod vládou Maďarou knižkou:
Karel Kálal: "Maďarizácia. Obraz slovenského utrpenia."

Do pozornosti o F.Lisztovi dávam ešte :
http://www.hospodarskyklub.sk/index.cgi?nazory
"Franz Liszt na tisícročí sv. Cyrila a Metoda v Ríme"
- tu je ďalší dôkaz že bol Slovák
"Hudobný génius Franz Liszt bol profétom"

Ďalej odporúčam vypočuť si skladbu "Todtentanz" .
Pokiaľ si Slovák, tak jej zdroj budeš vedieť jednoznačne identifikovať ako "TóthenTanz" - "Tanec Slovákov" resp "Slovenský tanec" skomponované 1849 - pravdepodobne ako reakcia na rok 1848.

A už toto je pre mňa jednoznačný dôkaz , že Liszt bol Slovák, pretože nepoznám žiadneho neslovenského skladateľa, ktorý pri vlastnej tvorbe vychádza zo slovenskej ľudovej hudobnej tvorby!
A to v 19.-stom storočí , k tomu z "Magyarország" a tobôž ešte neaký
"Wahlungarn"!

Preto niet divu,že k tvorbe Franza Liszta vychádzajúcej zo slovenskej ľudovej tvorby sa vyjadrujú niektorí neslovenskí kritici nasledovne:

"Okrem plnej zásuvky skladieb,

ktoré nikto nechápe,

a tragického krátkeho života mal všetko, čo si dnes spájame s pojmom
"romantický hudobník".."

Z www.sme.sk 2006-08-01 "Liszt bol revolucionárom v koži romantického umelca".

Béla Bártok - je ďalší "Zwangsungarn", ktorého zbierka ľudových piesní je "ktožvie" prečo prakticky 100 rokov skoro celá uložená v trezoroch.

RSKS

Österreichisch-slowakischer Kulturverein
Rakúsko-slovenský kultúrny spolok
E-mail: rsks@slovaci.at
Tel.: +43 1 5961315
Fax: +43 1 5955799

Sova

Slowakischer Schulverein
E-mail: sova@slovaci.at
Tel.: +43 1 5961315
Fax: +43 1 5955799

Prihláste sa k odberu newslettera

Vaša e-mailová adresa:

Platená inzercia

Kalendár akcií

						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
						
						1						
Predošlý mesiac Marec 2020 Ďalší mesiac
Po Ut St Št Pi So Ne
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31          

Dnes je 30.marca, meniny má Vieroslava.

Kroky pre zamedzenie epidémie

Koronavírus
Ako sa vyrovnať s epidémiou koronavírusu?
Ako sa vyrovnať s epidémiou koronavírusu?