Franz List – stratený syn Slovenska
23:20 11.Jan 2006 (počet komentárov: 0)
Maďarská encyklopédia (Kislexikon A–Z, Budapest 1968, s. 625) píše o F. Listovi ako vynikajúcom hudobnom skladateľovi, klavíristovi a hudobnom géniovi romantizmu. Listovu národnosť neuvádza. Slovenský biografický slovník (Martin 1989) F. Listanespomína vôbec. Encyklopédia Slovenska (SAV Bratislava 1979, s. 377)uvádza o hesle F. Lista, že ide o „maďarského“ hudobného skladateľa, klavíristu, reprezentanta tzv. novonemeckej školy. Zo Slováka, ktorý po maďarsky nikdy nevedel – urobili Maďara. Aj v Malej slovenskej encyklopédii (Encyklopedický ústav SAV Bratislava 1993, s. 398) citujú tohto hudobného génia ako „maďarského“ hudobného skladateľa.
Otec i matka, ba i prarodičia Franza Lista boli Slováci. Toto odhalil slovenský Švajčiar, hudobný teoretik a pedagóg Miroslav Demko vo svojej knihe Franz List - compositeur slovaque (2003), ktorá vyšla vo francúzštine. Autor fundovane a kultivovane zobrazuje osobnosť a kreativitu Franza Lista, jeho životné peripetie a rýdzo slovenský pôvod. Cituje aj deformácie uhorských a maďarských historikov o jeho živote. Aj o zamlčovanej pravde Listovho pôvodu.
Starý otec F. Lista pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure pri Bratislave. Bol to slovenský intelektuál, podpisoval sa ako List. Špekulatívne sa niektorí autori snažili jeho priezvisko kamuflovať, pomaďarčovať a písali Liszt. Starý otec Gregor AdamList mal konflikt s grófom Esterházym a pre svoje slovenské presvedčenie bol zo služieb školstva vyhodený. Skončil ako pomocný robotník na píle! Tieto reálie sa do duše F. Lista vryli hlboko. Aj Listov otec Adam patril ku slovenským intelektuálom,bojovníkom proti maďarskej totalite a rozpínavosti. Listovci predstavovali v Bratislave rozvetvenú slovenskú rodinu. Na základe dokumentov vieme, že gróf Andrássy chcel na stranu maďarstva získať F. Lista, čo sa mu nepodarilo. Franz List presadil cenu pre nášho Jána Levoslava Bellu. List sa dovoli postaviť chrbtom otvoreniu maďarskej akadémie v Budapešti 4. novembre 1875, kde bola celá maďarská elita. Odmietol účasť, hoci sa v tomto zápase cítil v cudzom svete osamotený. Nehlásil sa za Rakúšana, ani za Nemca, ba ani za Francúza. Cítil sa byť telom a dušou Slovákom -Uhrom. Napísal: „Ty si moja vlasť, moje nebo a moje jediné miesto na odpočinok!“
Franz List veľmi dobre poznal, aj ako intelektuál, ako hovoril, históriu starých Slovákov. Vedel argumentovať osudovými dejinami našich predkov. Tvrdil, že my, Slováci, sme autochtónnym národom v Uhorsku a Maďari od nás prevzali kultúrua civilizačné trendy. Maďarov chápal ako prisťahovalcov, kočovníkov. Nepridal sa k Lajosovi Kossuthovi, renegátovi. Nesúhlasil s jeho „revolučnými“ myšlienkami, ktoré okliešťovali slovenské záujmy.
Životopisci a historici zámerne zamlčujú Listov obdiv k staroslovenským dejinám. Franz List sa verejne hlásil k odkazu slovanských apoštolov, svätcov Cyrila a Metoda. Keď sa v roku 1863 konali oficiálne oslavy príchodu Cyrila a Metoda na našeúzemie v Ríme, List si považoval za povinnosť, aj na podnet pápeža Pia IX., zložiť dielo Slavino slavno Slaveni (Slávme slávne Slovania) na text srbského básnika Meda Puciča (1821–1882). Dielo predviedli členovia mužského zboru so sprievodom organu. Na oslavách sa osobne zúčastnil aj Franz List, keďže mal úzke a priateľské vzťahy s pápežom Piom IX.
Podľa Miroslava Demku mal Franz List už vtedy obavy o svoj život. Vyhrážky, prenasledovanie? List nachádzal komplexnejší vzťah k Slovensku a k Bratislave, kde neraz s veľkým úspechom koncertoval. Na počesť ostrihomského kardinála Jána Scitovského napísal skladbu Missa solennis – La Messe de Gran (Ostrihomskáomša). Napísal aj skladbu Totentanz, čo v preklade znamená Slovenský tanec. O Listovom príchode na oslavy príchodu slovanských apoštolov na naše územie, ktoré sa konali v Ríme, sa dozvedel celý kultúrny svet. Bol to podnet aj pre biskupaŠtefana Moyzesa, ktorý vyzval nitrianskeho biskupa Roškovianskeho, aby sa angažoval na spoluorganizovaní kultúrneho stánku na Slovensku. Mal na mysli založenie Matice slovenskej.
Svetobežník
Franz List sa narodil 22. októbra 1811 v rakúskom Raidingu slovenským rodičom, ktorých nezamestnanosť v mnohonárodnom Uhorsku vyhnala z rodného hniezda. Matka bola slúžkou, ktorú si rodina Langerová adoptovala. Po narodení matka a otec nechceli syna v rodnej matrike nechať zapísať ako Ferenc - na rodnom liste je Listovo krstné meno zapísané ako Franciscius, po latinsky. Týmto osobným menom sa List neraz aj podpisoval. Slovenskí rodičia aj touto formou, podľa M. Demka, zachránili syna pred maďarizáciou. Liszt sa nehlásil k Rakúšanom, ani k Nemcom. Na svoje rodisko v Raidingu sa snažil zabudnúť. Keď mu mestský magistrát v rodisku navrhol postaviť sochu, List odmietol akúkoľvek angažovanosť a účasť priodhalení.
Listovou manželkou bola grófka Mária d’Agoultová a po jej smrti bola jeho družkou princezná Carolyne de Sayn-Wittestein Iwanowská. Po nemecky hovoril veľmi slabo. Mal úzke a priateľské styky s imperátorom Napoleonom III. Kronikári zaznamenali, že to bol práve Franz List, kto navrhol a financoval pomník L. Beethovenovi v Bonne. Keď sa v polovici 19. storočia konala výstava korunovačných klenotov uhorského kráľa sv. Štefana vo Viedni, medzi inými artefaktami nechýbal ani kráľov mešec.Nápisy na tomto predmete boli písané slovanskou cyrilikou. Lista požiadali, aby k tejto slávnosti skomponoval hudobné dielo, List jednoznačne odmietol. Tvrdil, že osobnosť kráľa Štefana je zbytočne heroizovaná. Napísal, že mnohé veci sú okolo kráľa nevyjasnené.
List bol obdivovateľom slovanstva, bol informovaný o Štúrovcoch. V pokročilom veku sa začal učiť po rusky, čo pre Slováka nebolo zložité. Hovoril, že po smrti chce byť pochovaný tam, kde naposledy vydýchne. Predstavoval si, že na sklonku života by mal žiť v Rusku, presnejšie v Petrohrade, kde mal veľa priateľov, s ktorými udržiaval úzke vzťahy.
Zomrel osamotený 21. júla 1886 v nemeckom Bayreuthe, kde umelcovi vystrojili pompézny pohreb (aj podľa zachovaných fotografií). Na tamojšom cintoríne Listovi vybudovali reprezentatívnu hrobku.
Z archívnych dokumentov sa dozvedáme, ako sa budapeštianska administratíva pokúšala rôznymi formami tajne preniesť Listovu telesnú schránku do Budapešti. Listove deti, najmä Cosima (manželka hudobného skladateľa Richarda Wagnera)nesúhlasili.
Listovi životopisci (nie je ich málo) sa všemožne snažili najmä v Maďarsku falšovať pôvod a životné osudy Franza Lista. Aj v samotnej Bratislave pôsobili ľudia, ktorí sasilou-mocou pokúšali Lista maďarizovať. Najmä bratislavský policajný prefekt Johann Nepomuk Batka. Nečudo. Hudobného génia Lista, intelektuála, si chceli prisvojiť najmä naši južní susedia. Nebol by to prvý prípad. V životopise Franza Lista sa zámerne zamlčoval jeho slovenský pôvod i predkovia. „Pisálkovia“ sa zaoberali Listovými pletkami so ženami, jeho deťmi, miestami, kde koncertoval. Zatajovali jeho cesty na Slovensko, návštevy starej matky Barbory Slezákovej v Rusovciach, návštevu bratanca v Bratislave, v Šuranoch atď.
Franz List bol a je vo svete uznávaný ako hudobný génius, no najmä maďarskí hudobní teoretici a historici negovali jeho rýdzo slovenský pôvod, hoci vedeli, že kamuflujú. Zamlčovali Listovu angažovanosť pri oslavách tisícročného príchodu svätcov Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré sa konali v Ríme. Hypotézam všakveriť nemožno. Historická pravda napokon zvíťazila.
Blíži sa 120. výrošie Listovho úmrtia. Toto jubileum by sme si mali dôstojne uctiť. Ulice, ktoré sú pomenované ako ulica Ferenca Liszta by sa mali premenovať na ulice Franza Lista. Mala by sa pripraviť aj erudovaná personálna bibliografia tohto génia najmä so vzťahmi k Slovensku a k Slovákom.
Zdroj:www.matica.sk
Laco Zrubec: Franz List, priateľ pápeža Pia IX., Napoleona III. Je slovenským hudobným skladateľom, známym po celom svete (krátené)
Otec i matka, ba i prarodičia Franza Lista boli Slováci. Toto odhalil slovenský Švajčiar, hudobný teoretik a pedagóg Miroslav Demko vo svojej knihe Franz List - compositeur slovaque (2003), ktorá vyšla vo francúzštine. Autor fundovane a kultivovane zobrazuje osobnosť a kreativitu Franza Lista, jeho životné peripetie a rýdzo slovenský pôvod. Cituje aj deformácie uhorských a maďarských historikov o jeho živote. Aj o zamlčovanej pravde Listovho pôvodu.
Starý otec F. Lista pôsobil ako učiteľ vo Svätom Jure pri Bratislave. Bol to slovenský intelektuál, podpisoval sa ako List. Špekulatívne sa niektorí autori snažili jeho priezvisko kamuflovať, pomaďarčovať a písali Liszt. Starý otec Gregor AdamList mal konflikt s grófom Esterházym a pre svoje slovenské presvedčenie bol zo služieb školstva vyhodený. Skončil ako pomocný robotník na píle! Tieto reálie sa do duše F. Lista vryli hlboko. Aj Listov otec Adam patril ku slovenským intelektuálom,bojovníkom proti maďarskej totalite a rozpínavosti. Listovci predstavovali v Bratislave rozvetvenú slovenskú rodinu. Na základe dokumentov vieme, že gróf Andrássy chcel na stranu maďarstva získať F. Lista, čo sa mu nepodarilo. Franz List presadil cenu pre nášho Jána Levoslava Bellu. List sa dovoli postaviť chrbtom otvoreniu maďarskej akadémie v Budapešti 4. novembre 1875, kde bola celá maďarská elita. Odmietol účasť, hoci sa v tomto zápase cítil v cudzom svete osamotený. Nehlásil sa za Rakúšana, ani za Nemca, ba ani za Francúza. Cítil sa byť telom a dušou Slovákom -Uhrom. Napísal: „Ty si moja vlasť, moje nebo a moje jediné miesto na odpočinok!“
Franz List veľmi dobre poznal, aj ako intelektuál, ako hovoril, históriu starých Slovákov. Vedel argumentovať osudovými dejinami našich predkov. Tvrdil, že my, Slováci, sme autochtónnym národom v Uhorsku a Maďari od nás prevzali kultúrua civilizačné trendy. Maďarov chápal ako prisťahovalcov, kočovníkov. Nepridal sa k Lajosovi Kossuthovi, renegátovi. Nesúhlasil s jeho „revolučnými“ myšlienkami, ktoré okliešťovali slovenské záujmy.
Životopisci a historici zámerne zamlčujú Listov obdiv k staroslovenským dejinám. Franz List sa verejne hlásil k odkazu slovanských apoštolov, svätcov Cyrila a Metoda. Keď sa v roku 1863 konali oficiálne oslavy príchodu Cyrila a Metoda na našeúzemie v Ríme, List si považoval za povinnosť, aj na podnet pápeža Pia IX., zložiť dielo Slavino slavno Slaveni (Slávme slávne Slovania) na text srbského básnika Meda Puciča (1821–1882). Dielo predviedli členovia mužského zboru so sprievodom organu. Na oslavách sa osobne zúčastnil aj Franz List, keďže mal úzke a priateľské vzťahy s pápežom Piom IX.
Podľa Miroslava Demku mal Franz List už vtedy obavy o svoj život. Vyhrážky, prenasledovanie? List nachádzal komplexnejší vzťah k Slovensku a k Bratislave, kde neraz s veľkým úspechom koncertoval. Na počesť ostrihomského kardinála Jána Scitovského napísal skladbu Missa solennis – La Messe de Gran (Ostrihomskáomša). Napísal aj skladbu Totentanz, čo v preklade znamená Slovenský tanec. O Listovom príchode na oslavy príchodu slovanských apoštolov na naše územie, ktoré sa konali v Ríme, sa dozvedel celý kultúrny svet. Bol to podnet aj pre biskupaŠtefana Moyzesa, ktorý vyzval nitrianskeho biskupa Roškovianskeho, aby sa angažoval na spoluorganizovaní kultúrneho stánku na Slovensku. Mal na mysli založenie Matice slovenskej.
Svetobežník
Franz List sa narodil 22. októbra 1811 v rakúskom Raidingu slovenským rodičom, ktorých nezamestnanosť v mnohonárodnom Uhorsku vyhnala z rodného hniezda. Matka bola slúžkou, ktorú si rodina Langerová adoptovala. Po narodení matka a otec nechceli syna v rodnej matrike nechať zapísať ako Ferenc - na rodnom liste je Listovo krstné meno zapísané ako Franciscius, po latinsky. Týmto osobným menom sa List neraz aj podpisoval. Slovenskí rodičia aj touto formou, podľa M. Demka, zachránili syna pred maďarizáciou. Liszt sa nehlásil k Rakúšanom, ani k Nemcom. Na svoje rodisko v Raidingu sa snažil zabudnúť. Keď mu mestský magistrát v rodisku navrhol postaviť sochu, List odmietol akúkoľvek angažovanosť a účasť priodhalení.
Listovou manželkou bola grófka Mária d’Agoultová a po jej smrti bola jeho družkou princezná Carolyne de Sayn-Wittestein Iwanowská. Po nemecky hovoril veľmi slabo. Mal úzke a priateľské styky s imperátorom Napoleonom III. Kronikári zaznamenali, že to bol práve Franz List, kto navrhol a financoval pomník L. Beethovenovi v Bonne. Keď sa v polovici 19. storočia konala výstava korunovačných klenotov uhorského kráľa sv. Štefana vo Viedni, medzi inými artefaktami nechýbal ani kráľov mešec.Nápisy na tomto predmete boli písané slovanskou cyrilikou. Lista požiadali, aby k tejto slávnosti skomponoval hudobné dielo, List jednoznačne odmietol. Tvrdil, že osobnosť kráľa Štefana je zbytočne heroizovaná. Napísal, že mnohé veci sú okolo kráľa nevyjasnené.
List bol obdivovateľom slovanstva, bol informovaný o Štúrovcoch. V pokročilom veku sa začal učiť po rusky, čo pre Slováka nebolo zložité. Hovoril, že po smrti chce byť pochovaný tam, kde naposledy vydýchne. Predstavoval si, že na sklonku života by mal žiť v Rusku, presnejšie v Petrohrade, kde mal veľa priateľov, s ktorými udržiaval úzke vzťahy.
Zomrel osamotený 21. júla 1886 v nemeckom Bayreuthe, kde umelcovi vystrojili pompézny pohreb (aj podľa zachovaných fotografií). Na tamojšom cintoríne Listovi vybudovali reprezentatívnu hrobku.
Z archívnych dokumentov sa dozvedáme, ako sa budapeštianska administratíva pokúšala rôznymi formami tajne preniesť Listovu telesnú schránku do Budapešti. Listove deti, najmä Cosima (manželka hudobného skladateľa Richarda Wagnera)nesúhlasili.
Listovi životopisci (nie je ich málo) sa všemožne snažili najmä v Maďarsku falšovať pôvod a životné osudy Franza Lista. Aj v samotnej Bratislave pôsobili ľudia, ktorí sasilou-mocou pokúšali Lista maďarizovať. Najmä bratislavský policajný prefekt Johann Nepomuk Batka. Nečudo. Hudobného génia Lista, intelektuála, si chceli prisvojiť najmä naši južní susedia. Nebol by to prvý prípad. V životopise Franza Lista sa zámerne zamlčoval jeho slovenský pôvod i predkovia. „Pisálkovia“ sa zaoberali Listovými pletkami so ženami, jeho deťmi, miestami, kde koncertoval. Zatajovali jeho cesty na Slovensko, návštevy starej matky Barbory Slezákovej v Rusovciach, návštevu bratanca v Bratislave, v Šuranoch atď.
Franz List bol a je vo svete uznávaný ako hudobný génius, no najmä maďarskí hudobní teoretici a historici negovali jeho rýdzo slovenský pôvod, hoci vedeli, že kamuflujú. Zamlčovali Listovu angažovanosť pri oslavách tisícročného príchodu svätcov Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré sa konali v Ríme. Hypotézam všakveriť nemožno. Historická pravda napokon zvíťazila.
Blíži sa 120. výrošie Listovho úmrtia. Toto jubileum by sme si mali dôstojne uctiť. Ulice, ktoré sú pomenované ako ulica Ferenca Liszta by sa mali premenovať na ulice Franza Lista. Mala by sa pripraviť aj erudovaná personálna bibliografia tohto génia najmä so vzťahmi k Slovensku a k Slovákom.
Zdroj:www.matica.sk
Laco Zrubec: Franz List, priateľ pápeža Pia IX., Napoleona III. Je slovenským hudobným skladateľom, známym po celom svete (krátené)
 |  |  |
 | | |