Dado Nagy a Magda Vášáryová

Reláciu „Literárna revue“ o nových knihách na pultoch slovenských kníhkupectiev si každú nedeľu popoludní môžete vypočuť na frekvencii Slovenského rozhlasu. Moderátorom relácie je slovenský Reich–Ranicky Dado Nagy. Jeho príjemne znejúci hlas zaujme nielen fanúšikov relácie, ale aj náhodných poslucháčov, ktorí nemajú zvláštny vzťah ku knihám a literatúre.
Vo Viedni s podujatím Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku s parafrázovaným názvom „Literárne revy” má Dado Nagy už svojích fanúšikov. Tí sa tešia nielen na knižné novinky, ale aj na zaujímavých hostí, ktorých si ku nám pravidelne každoročne pozýva.
Tento rok prijala pozvanie známa slovenská herečka, diplomatka, poslankyňa Národnej rady Slovevsnkej republiky a najnovšie aj spisovateľka Magda Vášáryová.

Večer otvoril a naších hostí na scénu uviedol predseda Slovenskej menšinovej rady v Rakúsku a podpredseda RSKS Vlado Mlynár. Potom sa už ujal slova Dado Nagy a predstavil nám niekoľko nových slovenských kníh a ich autorov. Poslucháčov veľmi zaujala kniha Dušana Šimka „Gubbio”. Dušan Šimko je Slovák žijúci vo Švajčiarsku, kde pôsobí ako docent na Univerzite v Bazileji. Jeho kniha prináša šesť príbehov odohrávajúcich sa v rôznych historických obdobiach na rôznych miestach Európy. Jej postavy sa pohybujú rovnako suverénne po Zürichu, Bazileji, Viedni alebo Novom Sade, ako obývajú Prahu či Košice. A hoci postavy a dobové kulisy sa menia, niečo zostáva: Vždy, aspoň na pozadí, je tu niekto, kto sleduje, snorí, hlási či udáva. Šesť príbehov knihy Gubbio spája večná téma udavačstva, konfidentstva, kolaborácie a zrady.

Magda Vášáryová: Som klasická žena...

Tažiskom večera boli knihy známej slovenskej osobnosti Magdy Vášáryovej. Ako prvú nám Dado Nagy predstavil knihu „Krátke listy jednému mestu,” v ktorej sa autorka venuje spomienkam na svoje rodné mesto - Banskú Štiavnicu. Svoj hold rodnému mestu spláca Magda Vášáryová aj aktívne. Svojou Nadáciou VIA CULTURA prevzala patronát nad štiavnickou Kalvároiu a historickým skvostom mesta - drevenými kostolíkmi.

O časoch jej diplomatickej misie v Poľsku vyšla v roku 2008 kniha „Polnočný sused“. Už samotný názov knihy prezrádza, že Magda Vášáryová sa na pôsobenie v tejto krajine veľmi dobre pripravila. Jej zásadou je, že každý veľvyslanec by mal ovládať jazyk krajiny, v ktorej pôsobí. „Polnoc“ v poľštine znamená sever a tak názov knihy by mohol rovnako znieť aj „Severný sused“ a nie ako polnočný – neskoro domov chodiaci sused.

Hoci slovenský a poľský jazyk má veľa spoločného, predsa len vidno, že v bežnej komunikacií môže dôjsť k omylom a trápnym situáciam, ktoré si diplomat jednoducho nemôže dovoliť. Pre ilustráciu nám z knižky prečítala práve tú pasáž, ktorá hovorí o tom, čo všetko môže neznalosť jazyka spôsobiť – historky dnes znejúce skôr komicky boli vtedy veľmi vážne, dokonca ohrozujúce reputáciu veľvyslanectva.

Magda Vášáryová by mohla byť diplomatkou vo viacerých krajinách, ak by sa ako kritérium brala jej jazyková vybavenosť. Ovláda viacero svetových jazykov, hovorí plynule nemecky, anglicky, rusky, poľsky, srbsky, chorvátsky a francúzsky.

Pani Magda ešte stále hrá divadlo: v Senci, v nárečí - v záhoračštine, v divadle, ktoré sama podporuje.

Spomela nám aj to, ako ukončila svoju 19-ročnú divadelnú kariéru. Posledný krát hrala v predstavení „Samovrah“ (s M. Labudom) už ako nová slovenská veľvyslankyňa v Rakúsku a po predstavení jej prišiel zablahoželať na javisko s obrovskou kyticou jej vtedajší rakúsky predseda vlády Alois Mock a ona ju prebrala po poslednej scéne hry - v nočnej košeli.

„Ak nevieš, ako sa máš správať, správaj sa slušne“ je podtitulom daľšej knihy Magdy Vášáryovej, na ktorú nás Dado Nagy upozornil. Kniha ma názov „Buďme poriadni“, v ktorej nájdete nielen návod na to, ako sa správať a čo hovoriť v danej situácii, ale aj typy, ako sa určite nechovať v spoločnosti, doma, na ulici a čo všetko vás môže prezradiť skôr ako prvý razt otvoríte ústa. Kniha nemoralizuje, je viac vycibreným vkusom, ktorý autorka taktne podáva ďalej. Je určená tým, ktorí chcú na sebe pracovať, lebo „maličkosti robia celok výnimočným“ ako hovoria klasici a jedna z kapitol v tejto knihe.

V tento večer sme sa od nej dozvedeli nielen o jej knihách, ale prezradila nám aj niečo z jej súkromia. Zaspomínala si na svoje detstvo v rodnom meste, na svojích rodičov. Jej otec bol profesorom slovenského jazyka a literatúry. Od svojej mamy – pôvodom Nemky- dostala do vienka perfektnú znalosť nemčiny, ktorú neskôr plne využila na poste veľvyslankyne ČFR v Rakúsku. Prezradila nám tiež, že Vášáryovci sú matematická rodina a že aj počas prestávok pri natáčaní filmov rada riešila zložité matematicke príklady, na čo jej hereckí kolegovia reagovali len uznanlivým krútením hlavy. Zúčastnila sa matematických olympiád a vraj na všetkých, na ktorých bola, aj vyhrala. Samu seba nazvala klasickou ženou, čo znie síce skromne, ale za tým stojí, že rada hrá na klavír, rada varí, štrikuje a dokonca paličkuje čipky.

V roku 1999 Magda Vášáryová kandidovala ako prvá žena na post prezidenta Slovenskej republiky. Zaspomínala si aj na toto rušné obdobie a možno aj práve to ju povzbudilo napísať „Hlavička štátu“ - veselú a nenáročnú knihu o tom, o čom tento úrad vlastne je.

Literárny večer v Rakúsko-slovenskom kultúrnom spolku vo Viedni sa pretiahol hlboko do noci. Naši hostia však boli neúnavní a po besede prišli medzi nás. Mohli sme si zakúpiť knihy, ktorých žiaľ bolo málo a nestačili pokryť veľký záujem prítomných. Hoci všetky jej knihy nájdete aj v kníhkupectvách na Slovensku, jedno v nich vám bude iste chýbať – jej osobné venovanie.

Jozef Macura