Slovenský jazyk náš každodenný

Slovenčina sa vyznačuje tým, že v nej nemôžu bezprostredne po sebe nasledovať dve dlhé slabiky. Dlhá slabika, ktorý by mala nasledovať po dlhej slabike, sa skracuje. Na ilustráciu uveďme aspoň, že oproti dlhej koncovke prídavných mien ako pekný, veľký, malý, milý je po predchádzajúcej dlhej slabike skrátená koncovka, teda krásny, vážny, múdry, hlúpy.

Striedanie krátkych a dlhých slabík, charakteristické zo všetkých slovanských jazykov iba pre slovenčinu, nazýva sa rytmický zákon. Túto jazykovú zákonitosť slovenčiny objavil už Ľudovít Štúr, jeden z hlavných kodifikátorov spisovnej slovenčiny. Ním kodifikovaná stredoslovenská podoba spisovného jazyka zachovávala rytmický zákon dôsledne. V neskoršom vývine spisovnej slovenčiny sa formulovali isté výnimky z tzv. zákona o rytmickom krátení.

Pod tlakom morfologického systému sa pripustili dve dĺžky za sebou pri podst. menách typu lístie, vŕbie, skálie, ďalej v 2. p. množného čísla v slovách, ako piesní, básní, v koncovkách privlastňovacích príd. mien typu vtáčí, líščí, v tvaroch slovies ako zmúdrieť, zvážnieť; oni chvália, kúpia, hlásia a v opakovacích slovesách, ako chválievať, pálievať.

Po vydaní Pravidiel slovenského pravopisu r. 1953 pribudla aj ďalšia výnimka zo zákona o rytmickom krátení: druhotvar v 2. p. množného čísla pri menách ako výhra, číslo: z dvoch výhier, z dvoch čísiel (hoci aj naďalej ostávajú v platnosti aj staršie tvary s dodržiavaním rytmického krátenia, teda tvary výher, čísel).

Niektoré iné výnimky zo zákona o rytmickom krátení boli motivované slovotvornými činiteľmi. Myslíme tu napríklad na mená osôb tvorené slovotvornou príponou -ár a na mená miesta tvorené slovotvornou príponou -áreň.

Práve pri slovách na -ár, -áreň priniesli nové Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1991 zmenu. V slovách tohto typu sa ruší doterajšia výnimka zo zákona o rytmickom krátení. Prípony -ár, -áreň sa skracujú na -ar, -areň po slabike s dlhou samohláskou (nie však po slabike s dvojhláskou); je teda prevádzkar, prevádzkareň, ale mliekár, mliekáreň.

Vo vydaní Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1991 sa urobila ešte jedna zmena smerom k dodržiavaniu zákona o rytmickom krátení. Oproti dvom dĺžkam v tvaroch príčastia prítomného, ako vládnuci, viažúci, zavádza sa krátenie -u. Správne sú teda tvary vládnuci, viažuci s krátkym -u.