22:18 11.Jan 2005 (počet komentárov: 0)
„Umenie je nádherný, fascinujúci vnem otvárajúci nové možnosti vnímania určitých tém. Výtvarné umenie je pre mňa určitá forma prezentácie mojich pocitov a môjho nazerania na svet v rámci zážitkov a prežitkov, ktoré mám k dispozícii.”
Erik Samek, študent teórie umenia vo Viedni, nás už po druhý raz v tomto roku pozval na vernisáž. Tentokrát to bola výstavy mladého slovenského výtvarníka Milana Knapa. Vernisáž sa konala 25. novembra 2004 v priestoroch Slovenského kultúrneho centra na Otto-Bauer-Gasse vo Viedni.
Milan Knap, rodák z Popradu, navštevuje Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave pod vedením Doc. Roberta Jančoviča so zameraním na grafiku a iné média. S maľovaním začínal v Poprade a jeho fenoménom motivácie sa stali Vysoké Tatry. A prečo práve Vysoké Tatry? Vidí nich pocit voľnosti a niečoho fantastického, ale aj nebezpečenstvo. Motív, inšpirácia a prevedenie sú ovplyvnené jeho náladou.
Erik Samek nám v úvode priblížil tvorbu mladého slovenského umelca ako spojenie medzi farebnými plochami s vnútorným napätím a jemnými plochami, z ktorých vychádzajú figurálne elementy. Figurácia hrá v diele mladého výtvarníka veľkú rolu. Diela sa pohybujú medzi abstrakciou a expresívnym pohybom. Element uchopiteľného ostáva vždy citeľný.Citeľný je aj konflikt medzi priestorom a plochou, hľadanie jednotlivca a jeho miesta v turbolentnom živote.
“Výstava Milana Knapa je pokračovaním cyklu Predstavujeme mladých slovenských a českých umelcov, ktorý Rakúsko-slovenský kultúrny spolok zahájil v júni tohto roku. Inšpiráciou pre tvorcov bol vstup Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie. V spolupráci s Erikom Samekom vznikol zaujímavý projekt, kde sa mladí českí a slovenskí umelci prakticky našli vo Viedni a chceli spolu vystavovať. Zaangažovať do kultúrneho spolku mladých ľudí- umelcov s ich vidinou kultúrnej budúcnosti spojenej Európy je jedným z pilierov našej bohatej kultúrnej ponuky.”
Početní hostia vernisáže sa mali možnosť zoznámiť s mladým výtvarným umelcom, ktorý je na začiatku svojho hľadania. Sám veľmi ocenil možnosť vo Viedni vystavovať a bol milo prekvapený záujmom zo strany viedenských Slovákov. Fotografie plnej sály hovoria za všetko. Hudobne vernisáž podfarbili Alex Konrad (gitara) a Lana Seisenbacher (spev).
Sylvia Höbart