12:18 12.Nov 2007 (počet komentárov: 0)
Čo je varyto?
Vari to neviete? Tak potom sa, milí čitatelia, musíte vrátiť do školských lavíc. Varyto je totiž vybrané slovo! Mnohí ľudia vo svojom voľnom čase čoraz viac uprednostňujú netradičné formy oddychu ako napr. paragliding, rafting, bungee jumping či potápanie. Všetky tieto atrakcie zvyšujú hladinu adrenalínu, ktorý následne zrýchľuje činnosť srdca a zvyšuje krvný tlak. Ja neskáčem ani nelietam, no krvný tlak sa mi pravidelne dvíha, keď sa doma s deťmi učím slovenčinu, aby na záver školského roka mohli na Slovensku absolvovať rozdielovú skúšku zo slovenského jazyka. Všetko sa začalo pri vybraných slovách. V 3. triede sa ako pomôcka pre naučenie vybraných slov po “r” odporúča táto básnička:
Strýko rybár, rýdza duša, rýľom ryje, hryzie pery, na Toryse šťastie skúša, v blate rýpe, hľadá červy. Nad korytom len čo zočí vytryskovať, brýzgať vodu, rýchlo ako rytier skočí, rysím skokom letí k brodu. Vše sa skryje v tôni chvoja, ryžu, bryndzu schytí, z čela prýštia perly znoja, poryv vetra cíti, vše zrýmuje to i to, ryhu, kryhu, varyto, vše ho reuma trýzni, od bolesti takmer ryčí. Kryštál, krypta, štvorylka.
Viete už, čo je varyto? Už na prvý pohľad je z básničky jasné, že sa dnes deti učia vybraných slov podstatne viacej. Podelím sa s vami ešte aj o ďalšie, ktoré sa moja generácia neučila: jazylka (podkovovitá kosť, od ktorej vystupuje koreň jazyka), vyžla (hovorí sa síce, niekto je chudý ako vyžla, ale vedeli ste, že je to poľovný pes s krátkou srsťou? A pozor – mláďa vyžly sa povie vyžľa!), vyza (sladkovodná ryba, príbuzná jeseterovi). Vybrané slová po “v” sú pospájané do nasledovnej básničky:
Ak si vy raz zvyknete na hluk vyhne, výskot detí, sotva sa už zľaknete výra, ktorý z výšky letí. Ba i vytia spod stajne, ak tam vyžly zavyjú, vydier, výz, čo zvyčajne pod vodou sa ukryjú.
Ďalšie novinky vo vybraných slovách sú: smykovať (urovnávať smykom zoraný pozemok), už spomínané varyto (ešte stále netušíte, čo to je?), či dokonca čmýriť sa. Tieto posledné dve mi nevedeli objasniť ani učiteľky slovenského jazyka! Niektoré sa s týmito výrazmi dosiaľ nestretli (čo len svedčí o frekvencii používania týchto slov v bežnej reči), pretože na Slovensku existuje niekoľko učebníc slovenského jazyka, ktoré sa o.i. odlišujú aj výpočtom vybraných slov. Keďže slová varyto a čmýriť sa nepoznal nikto z mojich známych, začala som pátrať na internete. Aj vy ste zvedaví, či ste sa už niekedy v živote čmýrili? Nebudem vás napínať: je to to isté ako hemžiť sa, hmýriť sa čiže pohybovať sa. Toto slovo síce použil Vajanský (Vo svedectve čmýrili sa eminencie.) a Čajak (Čmýri sa mi v mozgu a nepríde mi na um.), ale priznám sa, že až donedávna som o existencii tohto slova nevedela. Aké sú teda vybrané slová po “m”?
My myslíme, mýlime sa, umývame, šmýkame, smykujeme, čmýrime a hmýrime sa, mydlíme a žmýkame, zamykáme, mykáme. Pri priesmyku nad Myjavou mýtnik mýto vyberal, na hmyz, myši pri pomyjách v pomykove pozeral.
Pri pátraní na internete ma zaujala veľmi živá diskusia na túto tému, ktorá vyúsťuje do zásadnej otázky – či zrušiť ypsilon alebo nie? Niektorí odporcovia tvrdého “y” dokonca požadujú vypísanie celonárodného referenda k tejto problematike. Odvolávajú sa hlavne na to, že ani Bernolák ani Štúr ypsilon nepoužívali. Ľudovít Štúr – kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka vo svojej Nauke reči Slovenskej z roku 1846 píše:
Pre tú príčinu teda že pravopis na ňičom inšom ako na vislovuvaňí sa ňezakládá, i mi pravopis náš na tomto záklaďe vistavíme.... V našej reči ňjet žjadneho “y”. Tam kďe Slováci s Poljakmi hraňičja na pr. v zadňej Orave počuť ešťe visloveňja “y”, ale u inších Slovákou sa vonkoncom vjacej ňeslícha.
Gramatiku spisovného jazyka na vedeckom základe rozpracoval Martin Hattala, ktorý v roku 1852 vydal Krátku mluvnicu slovenskú, kde vyjadril aj potrebu zavedenia ypsilonu do slovenského pravopisného systému (dnes si žiaci jeho meno pamätajú hlavne podľa toho, že “Hatala cestu k ľahšej slovenčine zahatal...”) .Štúrov fonetický pravopis nahradil historickým a etymologickým, aký mala zo slovanských jazykov čeština, poľština a ruština. Jedine v poľštine a ruštine sa zachovalo vyslovovanie ypsilonu dodnes. Fonetický princíp si ponechali juhoslovanské jazyky (bulharčina, srbčina...). Presun fonetického princípu na prvé miesto v dôležitosti by si vyžiadal od základu zmeniť štruktúru slovenskej ortografie, čo je zmena podstatne závažnejšia ako laicky povedané “zrušme ypsilon!” Ja osobne by som ypsilon ponechala. Veď práve aj on je dôkazom výnimočnosti slovenčiny. Ako deti sme sa učili vybrané slová naspamäť ako násobilku, bolo tých slov ale menej a boli to slová zrozumiteľné. Veď odriekať býk, bylina, bystrý, byť... dokážeme ešte určite mnohí aj dnes. Pamätám sa, že vybrané slová po “z” boli naše najobľúbenejšie, pretože boli len dve: jazyk, nazývať. Dnes k nim pridali aj jazylku, vyzývať, ozývať... Tieto slová sme si predsa vedeli odvodiť! Menej je niekedy viac! Na jednej strane sa deti musia učiť viac vybraných slov a na druhej strane sa už v učebniciach neuvádzajú vybrané slová po “l”. Pritom dnes len málokto vyslovuje “ľ”, stačí si zapnúť televíziu alebo rozhlas a započúvať sa, ako tvrdo rozprávajú dnešní moderátori. Zaujímavé je, že ani Ľ. Štúr “ľ” nepoužíval (jeho krstné meno bolo Ludevít). Vo svojej Nauke píše:
Mekkuo “l” len u daktorích a málo Slovákou je v običaji a už aj tam pomali zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá...
Ale vráťme sa k slovu varyto. Hľadané slovo som napokon našla v Slovníku cudzích slov. Pochádza z gréčtiny a je to domnelý, predpokladaný starodávny strunový hudobný nástroj! Nech znejú zvuky varyta. (Roy) Prstami preberá v strunách varyta a spieva. (Štítnický) Ľudia bez básnického nadania chopili sa varyta. V tejto vete má slovo varyto dokonca prenesený význam, celá veta znamená, že ľudia bez básnického nadania začali písať básne. Nuž, niekedy sa mi zdá, že sa varyta chopili aj autori učebníc slovenského jazyka. Darmo sú nádherne ilustrované, keď nie sú zostavené na úrovni vývoja daného veku, ale skôr na úrovni dospelého človeka, najlepšie s akademickým vzdelaním a s niekoľkými odbornými slovníkmi v ruke. My sme sa učili, že medzi vybranými slovami nie sú slová cudzieho pôvodu. Ak tam je varyto, prečo tam potom nie sú aj slová pyžamo, pyramída alebo pyré? Slovo pyžamo vyslovia deti možno aj každý deň, no koľkokrát v živote použijú slovo smykovať? Učiť sa slovenský jazyk znamená podľa mňa učiť sa živo komunikovať, tvorivo jazyk používať v hovorenom i písomnom prejave, učiť sa porozumieť literatúre a mať ju rád... Z roka na rok sa však presviedčam o tom, že je výučba prepchatá prílišnou teóriou, poučkami, ktoré by sa hodili viac pre budúcich jazykovedcov.
Aby ste ma lepšie porozumeli, uvediem jeden príklad. V jednom z predchádzajúcich monitoringových testov pre 9. ročník základných škôl bola táto úloha: Do Zemplínskeho Hradišťa bociany zvyknú prilietať na Jozefa. Prisudzovací sklad vo vete je: a) bociany zvyknú b) bociany zvyknú prilietať Správna odpoveď je a). Vysvetlenie: Prísudok je slovo zvyknú. Slovo prilietať môžete určiť ako polovetnú (polopredikatívnu) konštrukciu vyjadrujúcu sprievodný dej – jedným z jej poznávacích prvkov je neurčitý slovesný tvar (prechodník, infinitív, činné príčastie). V tomto prípade pôjde o predmetovú polopredikatívnu konštrukciu.
Bodka. Nadnes adrenalínu stačilo!