to sahara:
Ahoj SAHARO- moj sa nerobi dementny, on strucne oznami ze sa mu nechce!
Nic neskusaj, vies kolko chlapov dostalo uz pri praktickych skuskach infarkt?
A nestras tu , lebo to tu citaju aj mlade OP, a ty im zoberies ELAAAN. 😄

sahara a anna:
Baby a teraz elan na opatrovanie alebo elan na chlapov????

Uz to tu citam dlhsie a ako vidim, humor vam nechyba!

Bez humoru by uz davno vsetky OP a zdravotny personal potrebovali OP 😉

andrea17- Andrejka musime mat Elaaaan....a humor, je to taka forma urcitej
dusevnej ochrany,vsak to urcite poznas,si od fachu!
Aj ked tu obcas zamiesame vsetko dokopy, je to take zaujimavejsie, niektori sa nad tym smeju, ini zase rozculuju....ale tak je to myslim OK!!!
VZDY S USMEVOM! a zivot sa bude zdat trosku krajsi.

teraz idem strasit dalej :
Dnesny den par vycucov, alebo by som to mala nazvat ako som si odstrasila minimalne 3ks potencionalnych zakaznikov....

/ja som ta ciarkovana/
Dobry den
-dobry-
Ako sa volate?
-moser andrea, a vy?-
Aha...
-(zaujimave meno, tusim sa tak volala svedska skupina, pomyslele som si)-
-prosim, co potrebujete-
Ja si hladam pracu.
-Ako viete po nemecky, aku mate prax a vzdelanie, co viete robit?-
(meno stale neviem)
No ja by som chcela robit opatrovatelku.
/ticho v telefone/
-Ano? Ako viete po nemecky, aku mate prax a vzdelanie, robili ste uz tuto robotu , opatrovala niekoho z rodiny?-
Nie, ale ja by som chcela lahkeho pacienta.
(pomaly stupaju bublinky v mojej krvi)
-Ano? Nemozete zdvihat tazke ? :-) -
Nie, ja som myslela takeho mobilneho a robila by som spolocnicku, viete?
(nie neviem, ja som na hlavu padnuta)
-No este ste mi stale nepovedali ako viete po nemecky a ci mate nejaku prax.-
Ja som sa ucila v skole 8 rokov.
-Kolko mate rokov?-
39
(Meno stale neviem a pytat sa mi pripada blbe)
-Ja sa nepytam kolko ste sa ucila, ale ako viete.-
No , dorozumiem sa , ked na man hovoria pomaly, ale vsak tam nemusim vediet tak dobre, nie?
/manzel, ktory prisiel do kuchyne sa ma pyta, preco mam vyvratene oci 🙄 /
....3 minuty vysvetlujem, co je podstatne a nepodstatne v tejto praci...
Aha
No viete, ja mam zaplatene este v jednej agenture, vase cislo mi dala pani Mrkvickova, ze Vam mam zavolat , ze mi pomozete. Ale oni ma hned zobrali a ani sa ma nic nepytali
/zdrzim sa zvedavej otazky, kolko zainvestovala do podpory kuzelnikov, lebo nikoho ineho si neviem predstavit ju niekde umiestnit a zdrzim sa poznamky ze moja AG sa predsa nevola zazraky na pockanie , nemozne do 3 dni/
-No dobre, mate este nejake otazky na mna?-
No nemozete si napisat na mna aspon telefonne cislo a ze by ste mi zavolala , ked nieco budete mat.
-Viete co, nemozem, jedine Vam mozem poslat moje podklady, ale slubit Vam pri popisanej situacii neviem nic. A cislo mi napisete do dotaznika, a ak by sa nejake skutocnosti v nom radikalne zmenili, prax, nemcina, kurz, radsej ho poslite este raz o par mesiacov.Dobre-
No dobre.
-Dovi-
Dopocutia.

------------------------------------
/na tomto rozhovore by nebolo nic zvlastne, ak by to nebola dipl.ZS s perfektnou nemcinou/

Pani Moser ako si mam vypytat od poistovne formular E110?
-Pani XXX, no ze zavolate do poistovne a poviete , ci by Vam ho nemohli poslat.
Ano? A na ktoru adresu mi ho poslu?
-No bud na tu kde mate hlasenu zivnost alebo na tu na ktoru im to nadiktujete.

------------------------------------

Vola mi kocka mlada zaba pamätam si ju pobehovat v pancuskach po ulici, ked usla mame , ked nechcela obedovat.
Chcela miesto niekde ako Zimmerin, potom co jej vysvetlim, ze Zimmerka musi vediet ako sa povie, balkon, izba, poschodie, vankus, navliecky, umyvadlo, voda, sklo,....zaznie poznamka, ze teda radsej do kuchyne ako umyvacka a pomocna sila, a na moje : tam zase : hrniec, zufana, pohar, pohar vinovy, scedit, podat, doliat, najst,zaniest,salat, kapusta, ladovy salat, tanier, zmrzlina....asi tak 20 slov som na nu vysypala a odpovie mi ze tu zmrzlinu vie
🙄
no a na konci vysype, ze ma zajtra pohovor v jednej agenture, ze pojde teda radsej opatrovat. A tak som ju vyspovedala ze ako si danu pracu predstavuje.
/no co vam poviem postrasila som ju a povedala jej, ze nie vzdy su tie babiny ochotne ju ucit po nemecky a davat si s nou namahu jej to 3x ukazovat a vysvetlovat..../

--------------------------------

majl:
Mila pani s praxou a nemcinou sa mi ohlasila majlom. Poslala som jej podklady.
Ako vyplna a studuje podklady zrazu zisti, ze tam mam nieco ako ze za odvody a cestu si zodpoveda sama opatrovatelka.
Dostanem vynadane takmer, ze to si nedovolila zatial napisat este ani jedna agentura. No co, niekto musi byt aj prvy....
Vysvetlila som, ze oni nemaju povinnost to preplacat a vo väcsine pripadov to robia /ak nie, tak sa nedohodneme, vsak je nas ako maku, no nie, maju z coho rodiny vyberat, dnes mi poslala kamoska nejaky novy system ako to robia madarske AG/

---------------------------------

to annasvec:
Anka mas pravdu, bez usmevu by to neslo. Nad vela veci sa clovek musi povzniest a nebrat ich celkom vazne...

baby, dajte este nejake zivotne alebo mrtvolne pribehy....!!!!
dam aj ja jeden, ale svoj vlastny....

🙂

jezis, odoslala som to skor sorry...
zase nebude tak strasny zazitkom s opatrovanym, skor s ludmi okolo:

Minuly rok sme "zdedili" svagra.
Super clovek, len si vzal zensku, pre ktoru bol zaujimavy, len pokial bol funkcny na 100% a funkcny ako bankomat.
Kedze nemali deti, tak vraj sa spolocne "dohodli" ze pojde do domova dochodcov .
/okrem toho ze by tam bol najmladsi a aj najnormalnejsi/, sme si to predstavit nevedeli ,takze ked nas navrh aby prisiel byvat k nam po tom co svagrina radikalne zamietla zabezpecenie opatrovatelskej sily odomna (ktora kludne mohla byvat u nas , kedze v ich 6 izbovom dome mieta nebolo) prijal s pomernou radostou.
K stavu:
Pred dvoma rokmi dostal rakovinu pluc /zijeme v dedine s najlepsim vzduchom v Rakusku, sportoval, nepil,nefajcil, zdravo sa stravoval a prvy vyskyt rakoviny generacne minus 4 generacie v rodine/.
Po 6tich chemo progresivnej kleinzellige Lungenkrebs, po prvom tuku do netu som realne zhodnotila stav.
Lekar mi potvrdil metastazy v hlave, chrbtici, pluca funkcnych 30%, mala metastaza v peceni a chytene kosti. On nam ten svoj stav nikdy tak nepopisal.
Bolo strasne zo zaciatku ked chodil za mnou po morfium a ja som ho musela posuvat este kusokm, este 20 min atd...
Raz mi pojedol sam lieky v noci a na druhy den mal priznaky otravy, alebo skor predavkovania sa "drogou" krce a zaludok neposluchal.
Na to v akom bol stave fungoval super. Ci uz hlavou alebo mobilitou. Bolesti vsak nemal malokedy. Za pomoci mojho popisu sa lekarovi podarilo ho celkom dobre nastavit odvodnovacie lieky, potom kortizon , len toho morfika sme potrebovali stale viac.
To ze tu bol ma vela naucilo.
Prisla som aj na vela zisteni voci samej sebe, co by som robila ak by som sa musela rozhodnut , ze nieco musim robit.
Raz ked tak prisiel za mnou a mal v sebe vsetko co som mala povolene mu dat, som polozila pred neho vsetky lieky, a vravim mu: XXXX, pocuvaj, ja som ti uz dala vsetko co ti smiem dat, ale si svojpravny , ja ti zakazat nemozem si nieco vziat.
nevzal si, vydrzal dalsie dve hodini po dalsiu "davku".
Dnes ked sa nato pozeram, ze keby v tedy clovek vedel ze uz ma len niekolko dni ....
Rodinnu vojnu tu rozpisovat nebudem ako napr...dotahovanie sa o saty od svagrinej(dom mali 60m od nas), zopbrala mu kluc od domu ale on ju mal rad a nemal silu sa s nou hadat a ani sa nevedel hadat ked bol zdravy /oni sa to nejako nevedia ani jeden z 3 bratov/...
No rad ju mal aj ked sa ta morka k nemu tak hnusne spravala. Zo 2x ked to fyzicky prehnal tak ma posielal , chod zavolaj PPPP, ja urcite umieram!
Ja, kedze som videla ze je to z vycerpania: Nejdem , neumieras, mas ma posluchat a nie 15x behat k tebe domov a spät a potom este okolo domu a potom to takto vyzera , ze nemas Luft!
Aj sa pousmial v bolesti.

Vedela som ako je mozne ze bude umierat, ten horor co nas ocakaval...
No ked mu uz boh nenadelil stastne manzelstvo a dlhy zivot aspon na konci bol k nemu milostivy. Do posledneho dna chodil a za par hodin to mal za sebou....No a ako zomieral, myslela som ze predsa ju by rad tam mal, tak som sla po nu.
Prisla som, kedze nas ignorovala a neotvarala nam dvere, jemne 5 minut som drzala zvoncek a prisla mi otvorit.
Ja: "Neotravovala by som ta, ale tvoj manzel umiera!"
Ona:"Naozaj."/znelo to tak umelo, bez pocitov v tvari, bez slz, bez nicoho .../
Idem spät pri schodoch sa obzriem a zbadam ze nejde so mnou.
Ja:"No tak pod!" jemne s ca 80 decibelami som ju ohlasila
Ona: " ich muss noch..." predpokladala som ze zavriet dvere (alebo zamknut aby jej tam nahodou si este nezmyslel prist?????)
no ja som sla domov.
Ked sa krasavica dotasila, bol samozrejme uz mrtvy.
/Lekar to sice este nepotvrdil, az o 5 hodin. Ale jednoznacne sa tvaril mrtvo 😉 /
Otvorila som jej dvere.
Ona: "Uz je mrtvy?"
Prikyvla som a odisla som od dveri a poslala dnu manzela s tym ze som mu povedala, chod ty dnu , lebo ja jej jednu vrazim....

Nebol to celkom tak opatrovatelsky prispevok ale jemne suvisel :-)

Super tema. Pridam aj ja nieco. Moje prve opatrovanie bolo hned po ukonceni kurzu CK, cez hilfsverk vo viedni, uz pred 12-13 rokmi. Nemcina taka slaba, ze dodnes nechapem ako som sa vobec dohovorila v kancelarii / tusim tam robila nejaka pani co vedela slovensky, inak si to ani dnes neviem vysvetlit/. Pacientka bola 50 tnicka s chorymi oblickami, leziaca, dekubity. Velmi mila pani, jej mama tam chodila cez den a varila, upratovacka chodila upratovat, zdr. sestra pichat injekcie a cievkovat, manzel chodil do prace. Dost som sa nudila, z nudze aj zehlila, inak nebolo co a vlastne som robila spolocnost, posadzala pacientku na WC - stolicku a pomahala jej s jedlom. Ona ma ucila nemcinu, asi jej to tiez nejak vyplnalo cas. Bola som este dost mlada, deti varovala svokra a trpela som dost odlucenim, tak som chcela robit len v tyzdni a vikendy chodit domov alebo zmenit rodinu, kde by to bolo tak mozne. Manzel nechcel ani pocut, no pani sa ma nechcela vzdat, tak suhlasil, ze budem mat volne vikendy a mala som robit cele tyzdne, bez striedacky. Sucitu mam na rozdavanie a zrejme asi preto ma ta pani chcela u seba. Dlho to nevydrzalo, asi po 2 mes. jej zlyhali oblicky. Musim povedat este , ze babka, jej mama ma tam moc nechcela / este sa vtedy aj na slovakov divali hocijako/ a plus som moc nemecky nevedela. Pri zlyhani obliciek, sla do nemocnice, ja som bola este den u kamosky vo viedni, sla som ju pozriet s kvetmi do nemocnice a potom domov. Do tyzdna mi prislo umrtne oznamenie, aj s terminom pohrebu. Prisla som na pohreb, s kyticou, este som si dala od kamosky prelozit ako sa povie uprimna sustrast. Odvdacenim za moju prvu sluzbu, za par sto silingov bolo, ze ked sa kondolovalo, babka vysla z rady, kde stala a prisla ku mne mi podakovat, ze som sa o jej dceru starala a ze som jej ulahcila posledne dni zivota. Este dnes mi je za tou pani smutno, asi, ze to bola moja prva pacientka. Ale tento pribeh som chcela napisat aj o tej drzosti - ist s takmer min. nemcinou do rodiny.
No osamelost v rodine ma tak zasiahla, ze som roky nebola opatrovat a ze teraz chodim, len ozaj ked ma nudza prikvaci. Nerobi mi problem opatera, ani nemcina, len to odlucenie od rodiny.

chcem povedat, kde som sa poducila: v priebehu rokov som sa nemcinu doucala aj na kurzoch, ale najma v kontakte s rakusakmi a nemcami. Robila som roky v utulku zvierat, potom taky aj sama zalozila po prestahovani sa z Ba na dedinu a tu som bola v kontakte s rakusakmi a tierschutzermi a dost som sa poducila aj o veterine, ktora ma samozrejme tiez choroby podobajuce sa ludskym. K tomu aj pichanie injekcii do svalu aj pod kozu. U zvierat. A obsluhovanie infuzii, okrem zavedenia kanyly.
A prave injekcie som zuzitkovala u dalsieho pacienta, ktory denne potreboval pichnut liek inzulinkou, do brucha. / teraz uz viem, ze sa nema, ale neviem ci sa aj v minulosti nemalo/. Dokonca som zaucila aj striedacku co prisla po mne.
Chodievam len tak 2x do roka na tri tyzdne, cez jednu AG, ked potrebujem. Zatial vsetko pripady co sa dali zvladnut, najtazsie asi jeden 95 r. leziak a 85 rocna parkinson, inak pohoda. A hoci moja nemcina nie je dokonala, asi mindrak zo zaciatku, vzdy mam strach, ale vzdy viem nakoniec lepsie ako striedacka a lahko sa dohovorim. Chcem tym povedat, ze nerobi mi problem ist k hocakemu pripadu, len neviem zvladat to odlucenie alebo lepsie povedane odidenie z domu. Preto idem fakt len ked ma financie pritlacia. Aky mate na to liek? Ako to zvladate, byt pravidelne prec z domu?