Diskusia

Avatar
annasvec
Moje zazitky nie su z opatrovania v rodinach, ale tiez su to pribehy, ktore som zazila ako sestra v domove pre starych ludi. Niektore spomienky rokmi vyblednu, a na niektore si spominam, akoby sa stali vcera.
Bola som este kratku dobu zamestnana v domove a tak som vsetkych obyvatelov tak dobre nepoznala. Niektore izby boli dvojpostelove, a v jednej z tychto izieb nam v noci zomieral stary dedusko. Pokial kolegyna bola na inom poschodi , je som sedela pri dedkovi Franzovi, lebo sme toho nazoru, ze ani v hodinu odchodu z tohto sveta by nemal byt nikto sam.
Na vedlajsej posteli spal dedko Alois. Po polnoci dedko Franz odisiel navzdy a ja som isla do sesterskej izby zaznacit protokol. Oblek, koselu aj kravatu pripravili pribuzni uz vecer na vesiak, aby sme dedka dali do poriadku.Asi po dvadsiatich minutach som vysla z izvy pre sestry a kedze v noci je na chodbach len slabe osvetlenie, tak som si najprv nevsimla ze tu niekto naproti mne stoji.
A zrazu som zbadala: predo mnou stal dedko kompletne obleceny v obleku, koseli aj s kravatou! Nikdy som netusila, ze viem tak zarevat!!!! Zobudila som polku starobinca a aj kolegyna, ktora bola v inej casti domu ma pocula a pribehla co sa to deje!
Stal tam dedko Alois. Asi sa po mojom odchode z izby zobudil a myslel ze je rano ,tak sa obliekol do obleku a vysiel na chodbu.A traslavym hlaskom sa ma opytal, ci bude dnes omsa .
Ja som si myslela , ze tam stoji dedko Franz, lebo obaja boli postavou podobny. Tak sme mileho dedka museli vyzliect zo siat, ktore patrili neboztikovi a ulozili sme ho znova spat.
Avatar
annasvec
V domove byval 88 rocny dedko. V jedno rano sluzbukonajuca sestra poslala praktikantku k dedkovi do izby aby ho pripravila po rannej hygiene na ranajky. Praktikantka dobehla a oznamila, ze dedko je cely studeny a nezije. Sestra zavolala lekarovi aby prisiel na obhliadku a zarovena aj synovi, ktory byval nedaleko , ze dedko zomrel!
O pol hodiny prisli traja synovia aj s manzelkami obleceny v ciernom smutocnom odeve. Sluzbukonajuca sestra im dala uprimnu sustrast a sprevadzala ich do izby k dedkovi, aby sa s nim rozlucili. Ked otvorila dvere, dedko sedel na okraji postele a prekvapene sa dival, na svojich pribuznych.Opytal sa:,, a co su uz Vianoce, ked ste vsetci tak pekne obleceny?" A sestre povedal, ze sa bude stazovat, lebo este nedostal ranajky!"
Nakoniec miesto placu bolo veselo, a dedko zil este skoro pät rokov.
Chybou bolo, ze niktora zo sestier neskontrolovala skutocnost, ktoru nahlasila praktikantka,ktora nemala este ziadnu prax. Toto mi rozpravala moja priatelka, ktora je tiez v starobinci sestrou.
Avatar
mirecek_mnichov
strasime novacikov...to mi pripada ako keby sli mladi vojaci holubi do boja a mazaci sa na nich tesili..
Avatar
annasvec
Mirec, to nie je strasenie, to su len zazitky, tak ako aj ty urcite zazijes vselico mozne vo svojom fachu....
A napisem aj zabavne, aby si si nemyslel, ze praca so starymi ludmi je lem smutna a odstrasujuca....
Avatar
andrea-17
anna diky, super pribehy. 😂 😂 😂

Mirko, bolo to myslene obrazne, ak by som to tam nebola dala, tak sa ma v priebehu prvych 3 prispevkov spytaju, ci tu strasim. Tak som napisala hned ze hej :-)
Avatar
annasvec
BABKA-STOPARKA
Do Alten.Pflegeheimu prisla nova babka. Upravena, mila, hned bola u kazdeho oblubena. Len jednu chybu mala. Stale denno- denne nam z domova vecer utekala!
Mnohokrat ju priviezli policajti ale aj ludia, co na nu niekde na ulici natrafili. (uz ako opatrenie sme jej do kabelky, vrecak na kabate aj svetri dali listocky s adresou,)
Raz vecer babku doviezol fesny mlady muz. Vsetky sestry od vdacnosti, ze babku nemusime hladat, sme ho usadili a ponukli kavou. Zdal sa nam akosi v soku. A on nam vyrozpraval, ako sa s ,,nasou babkou z domova" zoznamil.
Pri autobusovej zastavke je aj telefonna budka. Pracve dotelefonoval, ked k nemu pristupila tato pestovana dama,a opytala sa, kde ide autom. On, nic netusiac povedal , ze do susedneho mestecka(asi 20 km).Ona pekne poprosila, ci ju zoberie , lebo autobus prave odisiel. Mlady muz zobral babku do auta,a ked dorazili do menovaneho mesta, opytal sa, kde si zela aby ju vysadil.Babka sa opytala, preco ju chce vysadit, ze ved ona tu nikoho nepozna a ani nevie kde je!
Ked sa opytal kde byva, babka mu pekne odrecitovala adresu starobinca! Chcel ci nechcel, musel sa otocit,a milu babicku doviest naspät! Babka mu prezradila, ze sa velmi rada vozi autom!!!
Odvtedy zacal sem- tam chodievat na navstevu a zaroven si ,,padli" do oka s mojou kolegynou a o tri roky sa zosobasili. Ich dcerka sa vola po babke ,,Teresa". Babicka este zije, ale uz neuteka, lebo uz nevladze chodit.
Avatar
lillyE
No vidis Mirec,ta robota sa niekedy aj oplati 😉
Avatar
lillyE
icon"andrea-17":
(liliE a preco robim ja preklepy ked nie som blondina? Alebo, ze by si mala pravdu s tym nakazovanim sa.S kym clovek robi, tak sa zacne tak aj spravat?)

Andrea a ty sa nerob,ze si neni blondina (vid foto v profile),ci uz si z toho celeho blaznica spojeneho s tvojou pracou zosedivela? 😉

(u mna strasna nuda)
Avatar
annasvec
Mali sme dedka, ktory si zelal, aby sme ho oslovovali Sigi. Bol velmi vzdelany, precestoval svet krizom krazom a vzdy nam rozpraval vela zazitkou z jeho ciest po svete.
Ale zaroven bol velmi upodozrievavy, stale si vsetko schovaval, lebo trpel predstavou, ze mu kazdy chce vsetko ukradnut!
Raz vecer som ho ulozila do postele spat! Na druhe rano som mala zase sluzbu a po rannej hygiene sme nemohli najst Sigiho zuby!
Po obede prisla na navstevu Sigiho sestra, stara vysoka zena, okolo osemdesiatky!Poznali sme ju ako zenu, ktora vyhladava stale konflikty s personalom.
Zazvonila a hned miesto pozdravu sa ma opytala, kde su Sigiho zuby? Znovu sme aj s kolegynou hladali v izbe, zasuvkach, zubov nebolo!
Vtom Sigi povedal: Ukazal na mna prstom a tvrdil, ze ja ich mam v ustach, lebo vecer som mu povedala, ze ich potrebujem pozicat!!!!
Cim viac som sa s kolegynou smiala a presviedcala ze to je predsa blbost, o to viac Sigi presviedcal, ze jeho zuby mam ja. Zrazu sa postavila Sigiho sestra, ta vysoka stara dama, chytila ma pod krk za plast a nastojila aby som ukazala zuby. Az ked som ju presvedcila ze su to moje vlastne zuby a ziadna proteza, potom ma pustila! Sigiho zuby sme nasli o dva dni zabalene v ponozkach .
Avatar
lillyE
😂 😂 😂 😂 bud rada ze sa ti tie svoje nesnazila aj vybrat 😄
Avatar
andrea-17
to lillyE to moj blond: hahahaha, no to je asi najbledsia foto- 27 dni v chlorovej vode spravilo svoje ked som bola v kupeloch.

tento bude taky slabsi, ale obcas ma napadne ked idem vziat daco do komory a tam rozmyslam co to bolo....

Kybel

Mala som opatrovatelku u deda s takym Alzheimerom, ze obcas ked sa pozrel do zrkadla uvazoval , kto to na neho z toho okna kuka a obcas to vyzeralo byt ok.
Kazdy den sice daval von mliecko macicke, ktora uz pred 5timi rokmi zomrela. A bezne ju vyvolaval : mic mic, kooooomm ....mic mic....
dvere sa museli zamkynat, lebo uz pred domom mal pocit, ze ho niekdo preskupil do ineho mesta.
Raz tak vyzeralo to, ze je jedno z tych lepsich obdobi, siel vyniest smeti. A nejako si spomenul na tu svoju mici. Tak polozil ten svoj smetiak a trosku ju hladal. Potom sa vratil dnu a sadol si k oknu s cielom venovat sa svojej oblubenej cinnosti, naplut na okno a rozmazavat to.
A zrazu zbada smetiak a znosil na opatrovatelku (hej ty- lebo meno zabudol bezne), nech uz aj ide von, jak moze byt taka schlammpig, ze vsetko nechava len tak lezat po dvore.
Avatar
annasvec
lillyE- no vsetko jedno mi uz nebolo, ked ma taka ozrutna babisko drzala pod
krk a ja som sa musela cerit ako kon,aby som ju presvedcila, ze moje
zuby nie su proteza....
historiek mam kopu, ale nechcem, aby si Ti, co to citaju, mysleli,ze jeto
strasenie, to je realita v praci so starymi a chorymi ludmi.Pretoze babicky, dedkovia su kazdy iny aj v starobe,zamiluju sa, nenavidia,zabudaju, vymyslaju si atd...a musime to akceptovat, ved su to aj tak nasi milacikovia...
a ked odidu, tak mnohokrat nam aj slzy vypadnu...........

andrea17- 😄 😄 😄 mas tiez bohate zazitky, ze?
Avatar
andrea-17
to annasvec:
mas pravdu, zopar ich mam na sklade, obcas s nimi "zabavam" pri stretnutiach s kamoskami a obcas nimi povzbudzujem moje OP, lebo co uz sme tak nejako nastaveni, ze az ked vieme, ze niekomu je horsie ako nam, vieme, ze je nam dobre....

a to strasenie?
Ono to ma niekedy aj svoj vyznam pocut pravdu aby clovek vedel ako to chodi.
Totiz ani ked cloveka vidite a mate z neho pocit ze je Ok a vhodny na tuto pracu, nie vzdy je to tak. Pokusam vzdy dufat, ze sa to po case samo vyselektuje.
Niekto dokaze tuto pracu robit jeden turnus a zbada ze to neni to jahodove, co si pod tym predstavoval a niekto to zvlada (aj tazsi pripad lavou zadnou). Uvedomujem si, ze posielat kazdu na psychologicke testy sa neda. Ale zatah na nervy to je urcite.....

Vidim to na tom , ako sa mi stavaju rozne baby k rovnakym (podobnym) situaciam:
Priklad 1:
Volam s jednou pani OP a zrazu sa ozve:
"Sepp, schämme dich! Sofort rein!"
Nedalo mi sa neopytat, o co islo .
OP: Aaaale viete, zas ho tu vytiahol, a natahoval. Vzdy mi to robi, ked telefonujem, nema rad ked volam....
Priklad 2;
Zvoni telefon.
OP cislo XY: Pani Moser, pani Moser, co mam robit?
ja:Co sa stalo?Povedzte mi v klude co sa deje, poriesime.
A s kym volam prosim Vas?
OP: No vosla som do obyvacky a dedko sa pokusa si eine runterholen...
ja: Pani -mozem sa spytat na Vase meno?- obtazoval Vas?
OP: Jaj tu Vaxanova.....Nie nie, on ma vobec nezbadal.Ja som tam chcela ist len povysavat.
ja: Pani OP kolko ma rokov?
OP: 95
ja: Ok, pani OP, tak ho tam nechajte, v tomto veku tuto cinnost urcite nebude dlho provozovat.
OP: Vidite, a to ma nenapadlo...!
....a nakoniec sme sa na tom zasmiali a usudili spolu, ze ako dobre, ze je dedko taky "zivy", ze jej urcite aspon rok este vydrzi....

Co mna fascinovalo, casto tie baby, kde som mala trochu zmiesane pocity, ale lakalo ma to risknut, a ked som ich posielala von, bud z dovodu slabsich znalosti nemciny, (ale casto dobrej praxe) alebo ked som sa z rozhovoru dozvedela, ze najdalej bola v okresnom meste, su mi vonka dodnes....ze to odhodlanie a to chcenie ich posunulo tak dopredu, ze ked sa s nimi bavim na telefone dnes, mam pocit, ze je to dnes niekto iny.
A to je jeden z dovodov preco ma bavi "zdierat" opatrovatelky (ze bodygard) avsak casto sa bojim, ze sa dostanem do situacii, ked budem mat pocit, ze som si mala daco vsimnut a prehliadla som to....
Na co mierim?
Napriklad na tu OP, ktora sice nebola "moja" ale nastupila po mojich, /ale tuto skutocnost viem od nich , kedze sa informovali u dcery ako sa ma babi/ .... uz som to tu spominala ....babi ju tak psychicky vytocila, ze pojedla tie tabletky a niesli ju do nemocnice a babi do domova. No nebola to "moja baba" ale aj tak, mohla byt jednou z mojich....
Poviete si, aaaa jedna psychicky labilna, co uz!
No ale poznam z pocutia este jeden pribeh.
Bude zniet ako zo zleho romanu ale neda mi ho nenapisat. Neni vymysleny naozaj. A mozno pochopia mnohe, ze treba na tuto pracu naozaj stabilizovanu psychiku a nielen ze "chcem a nejako bude"
Bude uryvkovy, lebo hoc ho mam len z druhej ruky, na podrobnosti sa pytat som odvahu nemala...
Ona nam uz nenapise, ale myslim , ze to je jej najhorsi pribeh.
Mlada kocka, ktora sa chystala na vysku /a prave ju na nu vzali/, po tom co par rokov robila a skusala to stale znova ,sa rozhodla riesit vylepsenie financnej situacie pracou ako OP.
Celkom sa jej zacalo darit. Aj rodina vyzerala ok.
Odisla cez vikend na svoj turnus.
Udajne vznikol nejaky Streit zwischen domacou a nou.
Ci uz z tohto alebo ineho dovodu alebo ineho odisla od rodiny po nejakch 3 dnoch co u nich bola.
Vzdy sa dala doviest az domov, do maleho mestecka.
preco tentokrat vystupila v BA a stade sla zase s druhym soferom, nik nevedel, mozno to mal zachadzku a vedel ze kolega ju vezme.
Ked prisla domov, vsetko bolo normalne.Len doma nechcela rozpravat, co sa tam stalo, ze im to povie neskor.
Nepovedala.
Preco vyskocila o dva dni na to z okna, nik nevie...

preco to tu pisem? len preto, aby naozaj z tych, ktore si uvedomuju, ze maju problemy s psychickou stabilitou radsej tuto pracu nevyberali.
Avatar
Pitik
iconCitovať:
to annasvec:
mas pravdu, zopar ich mam na sklade, obcas s nimi "zabavam" pri stretnutiach s kamoskami a obcas nimi povzbudzujem moje OP, lebo co uz sme tak nejako nastaveni, ze az ked vieme, ze niekomu je horsie ako nam, vieme, ze je nam dobre....

a to strasenie?
Ono to ma niekedy aj svoj vyznam pocut pravdu aby clovek vedel ako to chodi.
Totiz ani ked cloveka vidite a mate z neho pocit ze je Ok a vhodny na tuto pracu, nie vzdy je to tak. Pokusam vzdy dufat, ze sa to po case samo vyselektuje.
Niekto dokaze tuto pracu robit jeden turnus a zbada ze to neni to jahodove, co si pod tym predstavoval a niekto to zvlada (aj tazsi pripad lavou zadnou). Uvedomujem si, ze posielat kazdu na psychologicke testy sa neda. Ale zatah na nervy to je urcite.....

Vidim to na tom , ako sa mi stavaju rozne baby k rovnakym (podobnym) situaciam:
Priklad 1:
Volam s jednou pani OP a zrazu sa ozve:
"Sepp, schämme dich! Sofort rein!"
Nedalo mi sa neopytat, o co islo .
OP: Aaaale viete, zas ho tu vytiahol, a natahoval. Vzdy mi to robi, ked telefonujem, nema rad ked volam....
Priklad 2;
Zvoni telefon.
OP cislo XY: Pani Moser, pani Moser, co mam robit?
ja:Co sa stalo?Povedzte mi v klude co sa deje, poriesime.
A s kym volam prosim Vas?
OP: No vosla som do obyvacky a dedko sa pokusa si eine runterholen...
ja: Pani -mozem sa spytat na Vase meno?- obtazoval Vas?
OP: Jaj tu Vaxanova.....Nie nie, on ma vobec nezbadal.Ja som tam chcela ist len povysavat.
ja: Pani OP kolko ma rokov?
OP: 95
ja: Ok, pani OP, tak ho tam nechajte, v tomto veku tuto cinnost urcite nebude dlho provozovat.
OP: Vidite, a to ma nenapadlo...!
....a nakoniec sme sa na tom zasmiali a usudili spolu, ze ako dobre, ze je dedko taky "zivy", ze jej urcite aspon rok este vydrzi....

Co mna fascinovalo, casto tie baby, kde som mala trochu zmiesane pocity, ale lakalo ma to risknut, a ked som ich posielala von, bud z dovodu slabsich znalosti nemciny, (ale casto dobrej praxe) alebo ked som sa z rozhovoru dozvedela, ze najdalej bola v okresnom meste, su mi vonka dodnes....ze to odhodlanie a to chcenie ich posunulo tak dopredu, ze ked sa s nimi bavim na telefone dnes, mam pocit, ze je to dnes niekto iny.
A to je jeden z dovodov preco ma bavi "zdierat" opatrovatelky (ze bodygard) avsak casto sa bojim, ze sa dostanem do situacii, ked budem mat pocit, ze som si mala daco vsimnut a prehliadla som to....
Na co mierim?
Napriklad na tu OP, ktora sice nebola "moja" ale nastupila po mojich, /ale tuto skutocnost viem od nich , kedze sa informovali u dcery ako sa ma babi/ .... uz som to tu spominala ....babi ju tak psychicky vytocila, ze pojedla tie tabletky a niesli ju do nemocnice a babi do domova. No nebola to "moja baba" ale aj tak, mohla byt jednou z mojich....
Poviete si, aaaa jedna psychicky labilna, co uz!
No ale poznam z pocutia este jeden pribeh.
Bude zniet ako zo zleho romanu ale neda mi ho nenapisat. Neni vymysleny naozaj. A mozno pochopia mnohe, ze treba na tuto pracu naozaj stabilizovanu psychiku a nielen ze "chcem a nejako bude"
Bude uryvkovy, lebo hoc ho mam len z druhej ruky, na podrobnosti sa pytat som odvahu nemala...
Ona nam uz nenapise, ale myslim , ze to je jej najhorsi pribeh.
Mlada kocka, ktora sa chystala na vysku /a prave ju na nu vzali/, po tom co par rokov robila a skusala to stale znova ,sa rozhodla riesit vylepsenie financnej situacie pracou ako OP.
Celkom sa jej zacalo darit. Aj rodina vyzerala ok.
Odisla cez vikend na svoj turnus.
Udajne vznikol nejaky Streit zwischen domacou a nou.
Ci uz z tohto alebo ineho dovodu alebo ineho odisla od rodiny po nejakch 3 dnoch co u nich bola.
Vzdy sa dala doviest az domov, do maleho mestecka.
preco tentokrat vystupila v BA a stade sla zase s druhym soferom, nik nevedel, mozno to mal zachadzku a vedel ze kolega ju vezme.
Ked prisla domov, vsetko bolo normalne.Len doma nechcela rozpravat, co sa tam stalo, ze im to povie neskor.
Nepovedala.
Preco vyskocila o dva dni na to z okna, nik nevie...

preco to tu pisem? len preto, aby naozaj z tych, ktore si uvedomuju, ze maju problemy s psychickou stabilitou radsej tuto pracu nevyberali.
Avatar
Pitik
Tak konecne sa mi hadam podari poslat moju odpoved a to hlavne vsetkym babam ktore si najdu cas a napisu nieco o svojich zazitkoch. Vcera vecer vlastne po polnoci som vam pisala ale bohuzial to nejak uslo niekde inde a nie sem na tuto stranku. Tak Sorry. Aj taketo veci sa stavaju.Hlavne Andreu by som chcela vyzdvihnut ze ta ma neobmedzenu fantaziu a tato tema je super. Ale sorry kocky kazda z vas ktora niecim prispela si zasluzi vdaku a to je dobre. Ked som zacala prezerat toto forum len tak narychlo veru som sa nevedela narychlo odpojit pretoze ma zaujalo. A verim tomu ze aj vo vela pripadoch je poucne a OP si mozu z neho cerpat bud priklady alebo porovnavat so svojimi skusenostami . Velmi vela krat sa mi stalo ze nie kazda OP je ozaj psychicky na tuto pracu schopna a vidi len to co kolko zarobi a ine ju nezaujima. Ale preboha ved samo o sebe sa vie ze stary a chory clovek je horsi ako dieta a tam je prvorada psychicka vyrovnanost a vydrz. Nechcem tu spominat to co vsetko su schopny v rodine ziadat od OP - tie naviac prace a ponizovania. Veru vo vela pripadoch sa aj to stava ale poniektore baby pri prvom mensom tzv. probleme okamzite hadze flintu do zita a stazuju sa a ako im nie je dobre a kolko oni musia makat ....
To je vsetko pravda ale kazda si musi zvazit ci to viem a chcem alebo neviem len chcem zarobit.
Chcem tymto ozaj vyzdvihnut a podakovat Andrey za tento napad napisat pribehy pretoze mozno niektorym babam po precitani sa ich pribehy budu zdat banalne a kvoli ktorym okamzite kapitulovali a mozno ze stacilo len trochu rozvahy trpezlivosti a nemuseli prist o pacienta.
Ja som tiez zazila aj super rodinu kde som mala dokonca 3 pacientov a to babku po porazke ktora nehovorila len vydavala cudne zvyky a dodnes neviem ale sme si tak sadli ze ja som jej rozumela vsetko co chcela a veru este aj dnes po roku ked uz tam ani nie som sme v kontakte pretoez vzdy ju navstivim ked cestujem okolo a je to nieco krasne a uprimne. Jej manzel mal rakovinu ktoreho som doopatrovala dokonca krasne po vydychnuti umyla obliekla zuby zalozila a pripravila vsetko pokial neprisiel lekar atd. Rodina bola aj tak zo vsetkeho rozrusena tak boli vdacni za vsetko co sa dostojne urobilo. Vsetko bolo ok len ked som mu podväzovala celust ta satka nie a nie tam zostat vzdy sa zosmykla a dedo akoby vzdy chcel este nieco povedat. Tak som mu nakoniec uviazala aj s maslou a to uz drzalo. Verte mi ze predtym ani tu doma som nesla ani len do domu smutku tak nejak som sa bala a tu absolutne nic. Vsetko som robila tak ako by som pracovala v nejakej pohrebnej sluzbe a brala som to za moju povinnost a samozrejmost. Je pravda ze dedo bol velmi zlaty a jeho rodina tiez a ozaj chcela som im max vo vsetkom pomoct. Vobec som nemyslela na to ze cinnosti po umrti cloveka nie su uz v mojej naplni praci alebo tak. Cize chcela som len poukazat na to ze niekedy spravime omnoho viac a vdacne ale len ked chceme a robime vsetko s presvedcenia. A teraz treti pacient to bol dedov a babkin syn po havarii ktory nevedel nic chudak trebalo ho ucit vsetko a to pocnuc tym ze polievka sa papa lyzicou a treba sa ist umyt atd. Byvali sme v obrovskom dome na kopcoch kde som chodila nakupovat autom asi 5-7 km a veru mali macky sliepky /kravy dali prec po tej havarke a chorobe starkych/ a ja som chodila rano sliepky vypustit nasypat zrno pozbierat vajcia vecer zratat sliepky zatvorit... V lete som kosila a makala v zahrade v zime odhrnala sneh a okrem toho cely dom bol ako zo skatulky a ich skrine vyzerali ako na vojencine tak boli vyriadene. Vyvarala som a potom vypekala uz aj pre celu famili lebo zakusky boli super. Ale som sa tam vobec nenudila a bola som max spokojna ze som vsetko spravila a bola spokojnost. Nebojte vobec ma nebolel chrbat a spala som ako dieta.Teraz vam to nepisem preto ze co som urobila ale preto ze niektore sa stazuju ze je vela roboty a to je a ono je a hned su vykolajene. Ano stavaju sa situacie ked je cloveku na zaplakanie ale teraz sa uz na tom len smejem. Ale ten Vam este napisem. Zatial sa majte A.