pre Pitik:

dobre si to napisala. Spomenula si v tvojom clanku ako si dala do poriadku dedka ked zomrel.Aj ja mam vela kolegyn, ktore uz dlho pracuju v osetreni a predsa sa boja zomreteho cloveka.
Vzdy si spomeniem na svoju babicku, ktora mi povedala ked som sa bala ist aj na pohreb:,,Mrtveho sa neboj, ten ti uz neublizi, zivy clovek moze ublizit!"
To len tak na okraj, lebo vzdy mi to prislo na rozum ked nam v domove niekto zomrel a bola som v noci sama v sluzbe.
Kazda z nas musi byt aj v dobrej psychickej kondicii, lebo sa casto ocitame v krizovych situaciach, pracujeme s dementnymi a aj tazko chorymi ludmi a mnohokrat sa musime riadit rozumom ale aj pridat kus srdca!

andrea17-

Andrejkaaaaaa, prepac ak som Ta urazil, ale ja som nikdy neznevazoval TVOJU pracu, ale mam tiez v niecom pravdu....aj ked mozno nie vo vsetkom.
Priatelstvo, ok?

annasvec- napisala si to zabavne! Si anenka 18 na pokeci? napisal som Ti tam spravu, Surne, precitaj!!!!

taka nehoraznost,na ten inzerat o mladom spolocnikovi,resp. OP sa budem stazovat,ved to je diskrimanicia pohlavi ako vysita ( a ja by som tak rada sprevadzala mladeho penzionistu po Europe 😉 )

Vsetkym AG, OP, DGKS , --klobuk dolu, je to zasluzna praca,piste dalej ,je to zaujmave.

vdaka , vdaka pan xaver, tesime sa ze sa najdu aj ludia, ktorych nase strasenie nepovazuju za trapne...

vy ste tusim ta heliovka ak sa spravne pamätam, ze?

..je to super citanie, dakujem vsetkym, ktori prispeli a este prispeju :wink
..ja opatrujem tiez uz dlho, vyse desat rokov ale nikdy som nemala strach z mrtveho..ked sa tak stalo, ze pacient odisiel, najprv som otvorila na chvilu okno, aby mohla dusa v pokoji odist, neviem, akosi to tak citim vtedy, potom sa postaram o zosnuleho, umyjem, podla potreby upravim tvar, pekne obleciem, obujem a cakam na doktora a pribuznych..
..dakedy som moje skusenosti bezne rozpravala rodine, priatelkam, znamym ale doteraz nezabudnem na tie prekvapene a az vystrasene tvare, takze to uz radsej nehovorim ale medzi kolegynami je to v pohode..
..taktiez som nikdy nebola ten typ, ktory pri najmensom problemiku telefonuje agenture, to si teda musi fakt OP predtym uvedomit, ci to naozaj zvladne, teda mala by vediet, co vsetko sa moze stat a pri opatrovani treba mat nervy v poriadku plus treba v prvom rade pochopit, ze chora a starsia osoba ma tiez obavy a reakcie ine ako zdrava osoba a preto tam treba skutocne aj vela pochopenia a lasky..bez toho to nejde 8) 8)

pre biobea- dobre si to tiez napisala. Aj u nas ked odide pacient, sa hned otvara okno! ....Citala som nedavno knihu ,,Zivot po zivote" je to zaujimave, ale myslim ze je este vela veci medzi zemou a nebom, ktore my nevieme, ci existuju.
Mam vela spomienok na taketo situacie, ale neodvazujem sa to tu pisat, aby to nebolo hodnotene ako strasenie ludi....tak radsej tie veselsie!

NOVY OBYVATEL.

Rano pri preberani sluzby mi bolo oznamene, ze dnes pride novy obyvatel .Zbezne som si prezrela prihlasovacie papiere a zafixovala si, ze po uraze potrebuje pri chodzi barle, inak je pomerne samostatny.
Doobeda v plnom nasadeni som zbadala, ze pri vchode stoji vysoky pan s barlami a taskou.
Ja, aby som urobila dobry dojem, aky je tu personal priatelsky, som sa predstavila, schytila tasku a mileho pana uz aj tlacila do volnej izby. Este som si aj pomyslela, ze je akysi vystraseny, ale no kazdy novy obyvatel domova je zo zaciatku neisty, tak co, vsak sa osmeli!
Ked sme uz boli v izbe,usadila som ho skoro nasilim na stolicku ( bol nejaky vystraseny) a ja v zapale som stebotala a stebotala...a on sa stale pokusal nieco vykoktat, ale vsak som ho stale upokojovala, ze sa mu tu bude urcite pacit, co tu vsetko mame, aktivity, program, dobre jedlo, atd...
A ked sa konecne dostal k slovu, predstavil sa, ze je novy obvodny lekar a prisiel prvy raz na vizitu!!!
Pomylili ma tie barle!!! Tie som si zafixovala v mysli a nas novy lekar mal tie barle po uraze tiez!!!
Ale zobral to s humorom a este dlhy cas si zo mna na visitach robil ,,srandu".

Prave teraz (dostala som postu z AMS,ze moja x-ta ziadost o prac. povolenie bola zamietnuta) ma nieco napadlo. Tiez o smrti,ale je to trosku "zabavnejsie",nemam odvahu strasit,lebo striedacka mi chyta hysaky aj bez toho.
Takze,v skole (HH Ausbildung) nam nasi cool ucitelia boli ochotni odpovedat na vsetky otazky. Ja blondina analyzujuca vsetky situacie som ich kladla vela a niektore ozaj kuriozne.
Ked som uz po niekolky krat tu panenku umelu pri prvej pomoci "nafukala",cize neozivila,doktor hovoril,ze by ma tak max. ovracala a potom sa svojimi zvratkami zadusila, ma napadla otazka,ako pokracovat,ked je ten clovek mrtvy.
A aha,(doktorove slova),smrt moze "diagnostikovat" len lekar. Lebo to,ze clovek "vyzera" ako mrtvy,este neznamena ,ze je mrtvy (teda pokial nevidim,ze si nesie hlavu pod pazou-tiez jeho slova).
Takze z toho vsetkeho nakoniec vyslo,ze aj tu mrtvolu by ste mali zacat ozivovat.
To nie je len teoria,baba s kt. som bola na praxi (Mobile Dienste) mi rozpravala,ze prisla rano k pacientovi a ten bol modry,studeny...tak vola do firmy,ze je mrtvy a koordinatorka jej hovori,ze nech zacne s ozivovanim!(chvalabohu medzitym dorazila zachranka a doktor)
Ale to su pravidla firiem,kt. treba dodrziavat (teda ak tam robite) a pochybujem,ze niekto by to robil (doktor na mna pri tom zmurkal a povedal,ze tak to je podla spravnosti (zakonov),takze aj tak to nikto nerobi.)

Teda ten pacient nebol len modry studeny,bol ocividne mrtvy uz niekolko hodin.To len na upresnenie,lebo ako sme tu uz citali (tusim annasvec),aj mrtvy je niekedy zivy,ked to skonstatuje praktikant 😉

Neviem co to spravilo, ci uz tych 40 rokov sociku alebo "kde sa stala chyba" jednoducho nas oducili od skutocnosti , ze aj staroba a smrt patri k zivotu.
Odnaucili sme sa zit vo viacgeneracnych kolektivoch, ludia umierali väcsinou v DD alebo v nemocniciach.Dnes to uz tak nejde ani v SK, geriatrie zrusili pomaly a DD su preplnene a pomaly nezaplatitelne.

Smrt pacienta nie je urcite lahkym zazitkom, hlavne ta prva, ale ja tiez vravim babam, ked mi vravia, ze sa boja aby im neumrel pacient !

Vies,ze aj ja som sa nad tym uz zamyslala? Niekedy tak "srandujem",ze mi nezostava nic ine,len zacat uz teraz setrit na Heim,alebo sa v 50-ke odstrelit. Lebo aj tie DD,co na SK este su,stoja za pocudovanie. Ale paci sa mi ta myslienka,nieco ako Wohngemeinschaft,cosi ako mini DD,kde je max. 15 ludi a ma to cele taky familiarny charakter.
Moja babka bola v takom,posledny rok zivota,vzhladom na to,ze rodicia su pracujuci,byvaju na 4 poschodi (co ak sa pokazi vytah?)...ale mohli sme za nou ist 24 hod. denne,mala tam svoje veci (mohla si priniest aj svoj nabytok...),k doktorom sme s nou chodili my...a mali tam takeho ment. zaostaleho chalaniska (nieco ako Freiwillige) a ten mal radost,ze je uzitocny. A ked sme mu dali 20 korun do ruky (za ochotu a tak.),tesili sme sa viac nez on,z toho dobreho pocitu.

to lillyE:
nooo zas som mudrejsia.....s tym ozivovanim :-)

len davaj pozor,aby si ho namiesto toho "nenafukovala" 😂 😂 😂