vensak
14.12.2008 02:40 · Príspevkov: 11
Zaprvé k tým bezvercom
Islam ako taký uznáva monoteistické náboženstvá, dokonca monoteistické menšiny by mali byť chránené v ich spoločnosti (či je to vždy tak je otázne). Takže V Egypte, Sýrii, Turecku alebo Tunisku môžete objaviť kostol či synagógu (Napríklad v Egypte je 10 percent koptstkých kresťanov).
Tak nejako bol korán postavený na biblii a novom zákone, takže oni uznávajú Mojžisa aj Ježiša (aj keď len ako proroka). A dokonca majú v úcte aj Pannu Máriu.
Tým, že islám čerpal od predchodcov je možné badať aj veľa podobných statí a pripomienok (nemajú klamať, majú sa modliť, majú si ctiť rodičov, nemajú kradnúť a podvádzať alebo smilniť).
Problém je skôr profánne vysvetlenie koránu a hlavne islamské právo šaria, ktoré sa prestalo upravovať asi tak od desiateho storočia.
Inak aj v Starom Zákone nájdete pekné state o tom ako sa trestali previnilci a ak je tu niekto kto pozná Toru a Talmúd, môže povedať, či sa tam vyskytujú nejaké vývojom prekonané zákony
(Ja si z biblie spomínam na nejaké hygienické pravidlá ohľadom menzesu a výtoku. Vraj keď choroba prejde je treba ísť do chrámu a obetovať holubičku).
Apropopó mnohoženstvo - tento inštitút bol uvedený ako núdzové opatrenie (keď muži stále bojovali a vymierali, tak ich bolo primálo a hooodne veľa vdov bez protekcie). Znovu podľa jednej z teórií islamského práva je mnohoženstvo nemožné, lebo ten muž sa nie je schopný správať ku každej úplne spravodlivo ako to od neho islam požaduje. (nejde len o to kúpiť každej televízor, ale aj o to že niektoré činnosti nemôže robiť naraz so všetkými v rovnakom čase)
Slávna šatka nie je vysloveným príkazom ale doporučením (cudní moslimovia by si mali zahaľovať svoje vnady) Ona vychádza z kultúry obliekania viac ako z náboženstva. Inak aj u nás sa ešte nedávno bežne nosili šatky na hlavách a nevesty sa čepili - že hej.
Ale ako som povedala predtým zaužívané výsady, ktoré mali byť zlepšením a prechodovým stupňom nie sú radi odkladané, a to hlavne tými čo majú výhody.
To, že v Európe je viac extrémistov ako u nich doma má viacero príčin.
Jednou z nich je syndróm neposlušného žiaka.
Miško je normálny chalan, ale žiaľ jeho tatko, strýko či teta je známa firma a mestečko má na neho/ ju len zlé spomienky.
I príde Miško do školy a prvé čo si učiteľka všimne, že má v triede príbuzného od toho darmožráča. Samozrejme si hneď v indexe pripíše malý výkričník a žiačika "pekne" uvíta - Ja to si ty čo tvoj otec, strýko, teta tak nehanebne oklamali toho a toho. No ty budeš isto na neho / ju podaný.
A potom počas roka ho učiteľka sleduje pozornejšie ako iné deti. A keď má Miško zlý deň, hneď má na tanieri, že je celý tato, strýko, teta. Ale keď zažiari tak je len jedným z mnohých z triedy a že si to určite neskôr pokazí.
Nuž nemôžete sa čudovať, keď po čase Miško zistí, že nech robí čo robí stále je pre učiteľku problémový. Takže načo sa snažiť keď výsledkov nie to. Tak miško postupne začne plniť úlohu problémového žiaka, ktorú od neho všetci čakali. A potom učiteľka celá spokojná povie - veď som to vravela, že bude problémový.
No a podobný prístup zažívajú aj mnohí cudzinci. Pretože niekto iný predtým bol známa firma a oni náhodou pochádzajú z tej istej krajiny (majú to isté vierovyznanie), tak sú okamžite identifikovaní ako problémoví a okolie už len čaká kedy urobia chybu a budú im to môcť pripomenúť. Slabšie nátury sa po čase prestanú snažiť a úlohu vopred určenú začnú plniť. To že ešte natrafia na podnikavca, ktorý sa rozhodne využiť ich na svoje ciele pod zámienkou spoločných koreňov (náboženstva) im ponúka spásu, to im to celé neuľahčí. A samozrejme je jednoduchšie niekoho presvedčiť akí sú tí druhí zlí a povrchní keď sa k tebe z nevedomosti a naiviti tak správajú.
Veď aké zahanbujúce je, si pri návšteve supermarketu svojim rozhovorom s kamarátkou Slovenkou "vyžiadate" predavačku v závese, ktorá vás kontroluje či nekradnete.
Alebo tá teta na úrade, ktorá okamžite spozornie a už nie je taká milá ako k tomu rakúskemu páru pred vami, aj keď pracujete, študujete úplne legálne.
Tie turecké ulice a cudzinci nehovoriaci po nemecky je dvojitá práca.
Na jednej strane ich uzavieranie sa do vlastnej komunity a neochota naučiť sa ten cudzí jazyk či obava z jeho obtiažnosti a nedostatočná vytrvalosť, ale na druhej strane je to aj to, že domáci ich obchádzajú ba priam sa im až vyhýbajú (samozrejme, že nie všetci) a tým ich vlastne pomáhajú uzatvárať samých v sebe. A je len samozrejmé, že takéto ostrovčeky sú živnou pôdou pre všelijakých špekulantov a manipulátorov.