Kua, prestan sem hadzat cisla, ktorym nerozumies, ktorymi zavadzas osadenstvo... Po roku 1989 odislo za pracou asi 150.000 ludi, aj tento pocet sa neustale meni hore dole. Tak neojebavaj.
Ten Tvoj socializmus je taky perfektny, ze sa volako sam zosypal... A volako sa aj cudujem, ze okrem specialnych jednotiek VB a ÚV KSC ho nikto nebranil.
Tvoj onkel je obycajny neschopenko, bol v riti a nie v USA, lebo, keby naozaj opustil ten zablateny chotar (© burgenlandmann), tak sa mu oci otvoria. Alebo ani v USA neurobil dieru do sveta. Su take typy, co sa da robit, tie su v prirode osudene na zanik. Tym nepomoze ani socialna spravodlivost, lebo taki budu natahovat ruku vecne.

Citovať:

priznavam, ze aj moja mama bola v KSC.
robila v Slovenskom rozhlase zvukovu majsterku a to bola pozicia podmienena clenstvom v strane.
vsak si za to od nas s fotrom aj dost uzila, ale ked si chcela udrzat pracu, musela sa prisposobit.
nikdy som s tym nesuhlasil, hanbil som sa za to, ale keby som mal v rodine takeho komousa ako je tvoj stryko, ktory doteraz pletie hlavu naivnym dementom, tak si asi aj meno zmenim.
inak nie som emigrant, do rakuska som isiel az v 90' roku a ak si predstavujes, ze ludia emigrovali z lenivosti ako hovori tvoj stryko, tak si fakt debil.
bolo treba na to ovela viac odvahy ako skusat stastie po revolucii a ohrozovali aj buducnost svojich blizkych...

No, vobec nie je dovod na hanbu, boli proste take casy. V mojej terminologii sa takito ludia vobec neobjavuju, ked myslim zasrateho komunistu, mam na mysli prave toho, co viedol tento stat, toho, co zdegeneroval tento narod, tie svine hore, co diktatorskym rezimom spravili z nasho statu zaostalu bananovu republiku.
A za nou mi vobec nie je luto, nazory, ze vsetko nebolo zle, su len vymyslom chorych hlav, nemakacenkov, hlupeho plebsu a darmozracov.

Heavy napisal

Kua, prestan sem hadzat cisla, ktorym nerozumies, ktorymi zavadzas osadenstvo... Po roku 1989 odislo za pracou asi 150.000 ludi, aj tento pocet sa neustale meni hore dole. Tak neojebavaj.
Ten Tvoj socializmus je taky perfektny, ze sa volako sam zosypal... A volako sa aj cudujem, ze okrem specialnych jednotiek VB a ÚV KSC ho nikto nebranil.
Tvoj onkel je obycajny neschopenko, bol v riti a nie v USA, lebo, keby naozaj opustil ten zablateny chotar (© burgenlandmann), tak sa mu oci otvoria. Alebo ani v USA neurobil dieru do sveta. Su take typy, co sa da robit, tie su v prirode osudene na zanik. Tym nepomoze ani socialna spravodlivost, lebo taki budu natahovat ruku vecne.


Heavy ak nemas presne cisla kolko slovakov odislo do zahranicia po roku 1989 tak zbytocne nezavadzaj ludi a netrep kokotiny.Ujo bol v Usa co dochadzaju ti slova je natom nieco nepochopitelne??Tisice ludi slo okolo r 1992 do Usa ak to nemozes pochopit ja ti zato nemozem.Ano samozrejme pre Teba je asi kazdy neschopni ziji si vo svojej bubline.

no vidis to cumis co

V štátoch Európskej únie dnes pracuje okolo štvrť milióna občanov Slovenska. Také sú odhady Ústredia práce, sociálny vecí a rodiny (ÚPSVR). Presný počet je zrejme vyšší, keďže niektorí pracujú načierno. Zistenie aktuálneho počtu sťažuje aj fakt, že jednotlivé členské krajiny EÚ sledujú pri vykazovaní prítok na ich trh práce, a nie odchod z neho. „Napríklad študenti, ktorí pracovali cez letné prázdniny vo Veľkej Británii a vrátili sa späť na Slovensko, sú registrovaní a figurujú stále v štatistike,“ vysvetľuje Boris Katuščák, riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov ÚPSVR.


To su odhady kde niesu zaratane opatrovatelky v Rakusku to cislo je ovela vecie ako si mysli Heavy ktori tu skromne napisal ze okolo 150tisic velka varka sla ako za Meciara tak aj za Dzurindu.

Ďalším faktorom, ktorý komplikuje odhady, je aj to, že určitý počet slovenských migrantov je zarátaný do štatistík viackrát, pretože počas roka migrujú z jednej krajiny do inej. Veľmi častý je napríklad prechod z Veľkej Británie do Írska. Či už sa dá na štatistiky spoľahnúť, alebo nie, faktom je, že v zahraničí pracuje veľmi veľa Slovákov v porovnaní s počtom ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Keďže podľa údajov Štatistického úradu SR pracuje v SR viac ako 2,36 milióna obyvateľov, vychádza to tak, že každý deviaty obyvateľ Slovenska pracuje vonku.

Niekto by nad týmito číslami zabedákal, ale v skutočnosti našinec už zväčša nemusí odchádzať do zahraničia pre vysokú nezamestnanosť. Pre kvalifikovanejších ľudí sa už na Slovensku práca dá nájsť. Oni si spravidla chcú prilepšiť. Navyše, keď sa vrátia zo zahraničia, majú viac skúseností a často aj väčšie šance získať doma lepšie platené zamestnanie.

Ako žijú Slováci za hranicami? Slovensko mám rád, ale mojím domovom už nie je.

Hoci v rámci Slovenska sa Slováci presúvajú z miesta na miesto málo, smerom do sveta sú národ sťahovavý. Odhaduje sa, že mimo Slovenska ich žije od 1,5 až 2,3 milióna. Za socializmu sa odtiaľto neodchádzalo, ale utekalo. Ak sa niekto rozhodol emigrovať, musel rátať s tým, že sa sem už nikdy nevráti. Riskoval, že blízki, ktorí tu zostanú, ponesú následky.
Po roku 1989 sa hranice otvorili a slovo emigrácia už v sebe nenesie náboj niečoho nelegálneho. Odsťahovať sa môže kto chce a kam chce. Jedni odchádzajú za lepšou prácou, iní za vzdelaním, či výdajom. Ďalší sa rozhodli len tak, zbalili kufre a vybrali sa do neznáma. Nemysliac, že sa tam usadia natrvalo. Pohľad emigrantov na Slovensko je po rokoch neraz kritický. Tvrdia, že Slováci si len závidia, ohovárajú. Sú aj takí, čo nostalgicky spomínajú na ľudí, krásnu prírodu a neraz aj tresku v majonéze.

Čo si o nás, čo tu žijeme, myslia Slováci spoza hraníc? Prečo by tu žili alebo nežili? Prečo sa väčšina z nich nechce vrátiť a prečo je ich pohľad na vlasť kritický? Čo im na Slovenku prekáža najviac? A čo im okrem bryndzových halušiek a Vysokých Tatier chýba?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali vo všetkých kútoch sveta. Prišli desiatky reakcií z USA, Kanady, Nemecka, Austrálie, západnej Európy. domovom už nie je.

Hoci v rámci Slovenska sa Slováci presúvajú z miesta na miesto málo, smerom do sveta sú národ sťahovavý. Odhaduje sa, že mimo Slovenska ich žije od 1,5 až 2,3 milióna. Za socializmu sa odtiaľto neodchádzalo, ale utekalo. Ak sa niekto rozhodol emigrovať, musel rátať s tým, že sa sem už nikdy nevráti. Riskoval, že blízki, ktorí tu zostanú, ponesú následky.
Po roku 1989 sa hranice otvorili a slovo emigrácia už v sebe nenesie náboj niečoho nelegálneho. Odsťahovať sa môže kto chce a kam chce. Jedni odchádzajú za lepšou prácou, iní za vzdelaním, či výdajom. Ďalší sa rozhodli len tak, zbalili kufre a vybrali sa do neznáma. Nemysliac, že sa tam usadia natrvalo. Pohľad emigrantov na Slovensko je po rokoch neraz kritický. Tvrdia, že Slováci si len závidia, ohovárajú. Sú aj takí, čo nostalgicky spomínajú na ľudí, krásnu prírodu a neraz aj tresku v majonéze.

Čo si o nás, čo tu žijeme, myslia Slováci spoza hraníc? Prečo by tu žili alebo nežili? Prečo sa väčšina z nich nechce vrátiť a prečo je ich pohľad na vlasť kritický? Čo im na Slovenku prekáža najviac? A čo im okrem bryndzových halušiek a Vysokých Tatier chýba?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali vo všetkých kútoch sveta. Prišli desiatky reakcií z USA, Kanady, Nemecka, Austrálie, západnej Európy.

Slováci za hranicami sú rôzni.
Jedni sa stretávajú v krajanských spolkoch, nostalgicky spomínajú na staré časy a pocit spolupatričnosti prechádza z generácie na generáciu.
Iní sú emigranti z čias socializmu, z ktorých mnohí sa chceli po páde železnej opony vrátiť. No zistili, že sem už nepatria.
Poslednou skupinou sú novodobí emigranti, ktorí odišli po roku 1989. Aj keď nie sú členmi žiadneho krajanského spolku, k Slovensku sa hlásia, dianie doma sledujú - cez internet, telefonáty. Vrátiť sa väčšinou nechystajú. Na Slovensko môžu prísť kedykoľvek a na ako dlho chcú.
Úplne iné problémy majú Slováci, žijúci na Ukrajine, v Rumunsku, Kirgizsku či vo Vojvodine. domovom už nie je.

Hoci v rámci Slovenska sa Slováci presúvajú z miesta na miesto málo, smerom do sveta sú národ sťahovavý. Odhaduje sa, že mimo Slovenska ich žije od 1,5 až 2,3 milióna. Za socializmu sa odtiaľto neodchádzalo, ale utekalo. Ak sa niekto rozhodol emigrovať, musel rátať s tým, že sa sem už nikdy nevráti. Riskoval, že blízki, ktorí tu zostanú, ponesú následky.
Po roku 1989 sa hranice otvorili a slovo emigrácia už v sebe nenesie náboj niečoho nelegálneho. Odsťahovať sa môže kto chce a kam chce. Jedni odchádzajú za lepšou prácou, iní za vzdelaním, či výdajom. Ďalší sa rozhodli len tak, zbalili kufre a vybrali sa do neznáma. Nemysliac, že sa tam usadia natrvalo. Pohľad emigrantov na Slovensko je po rokoch neraz kritický. Tvrdia, že Slováci si len závidia, ohovárajú. Sú aj takí, čo nostalgicky spomínajú na ľudí, krásnu prírodu a neraz aj tresku v majonéze.

Čo si o nás, čo tu žijeme, myslia Slováci spoza hraníc? Prečo by tu žili alebo nežili? Prečo sa väčšina z nich nechce vrátiť a prečo je ich pohľad na vlasť kritický? Čo im na Slovenku prekáža najviac? A čo im okrem bryndzových halušiek a Vysokých Tatier chýba?
Odpovede na tieto otázky sme hľadali vo všetkých kútoch sveta. Prišli desiatky reakcií z USA, Kanady, Nemecka, Austrálie, západnej Európy.

Slováci za hranicami sú rôzni.
Jedni sa stretávajú v krajanských spolkoch, nostalgicky spomínajú na staré časy a pocit spolupatričnosti prechádza z generácie na generáciu.
Iní sú emigranti z čias socializmu, z ktorých mnohí sa chceli po páde železnej opony vrátiť. No zistili, že sem už nepatria.
Poslednou skupinou sú novodobí emigranti, ktorí odišli po roku 1989. Aj keď nie sú členmi žiadneho krajanského spolku, k Slovensku sa hlásia, dianie doma sledujú - cez internet, telefonáty. Vrátiť sa väčšinou nechystajú. Na Slovensko môžu prísť kedykoľvek a na ako dlho chcú.
Úplne iné problémy majú Slováci, žijúci na Ukrajine, v Rumunsku, Kirgizsku či vo Vojvodine.

Takmer tretina žije vonku
Otom, koľko Slovákov dnes žije vzahraničí, existujú len odhady. Podľa Ladislava Čániho z Domu zahraničných Slovákov je ich od 1,5 do 2 miliónov. Niekdajší splnomocnenec vlády pre zahraničných Slovákov Claude Baláž upozorňoval na rapídny pokles Slovákov v zahraničí. V správe pre vládu odhadol, že v roku 1991 žilo v zahraničí 2,6 milióna Slovákov no v roku 2001 už len do 1,28 mil. „Bez pomoci a podpory Slovenskej republiky hrozí slovenským menšinám a komunitám v zahraničí úplná strata národného povedomia a kultúrnej identity, tým aj ich zánik totálnou asimiláciou," tvrdil Claude Baláž.
Podľa Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu SAV, asimilácia až taký problém nie je. „To, či sa hlásia, alebo nehlásia ku Slovákom, nemá v dnešnej spoločnosti až taký význam."
Upozorňuje skôr na to, že zo Slovenska odchádzajú prevažne mladí a vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí aj keď nie je vylúčené, že sa niekedy vrátia, odovzdávajú hodnoty inde. „V tomto je strata veľká."
Myslí si, že Slovensko by malo mať takú migračnú politiku, aby nedochádzalo k úniku mozgov. Podľa neho by bolo vhodné pritiahnuť k nám takých investorov, ktorí nebudú využívať len lacnú pracovnú silu, ale vytvoria aj miesta pre kvalifikovaných ľudí, ktorí budú investovať do výskumu, aby si mohli aj vzdelaní ľudia nájsť na Slovensku uplatnenie. No, kým bude rozdiel platov za hranicami a u nás taký, aký je, migrácii sa podľa neho nezabráni.



cisla vravia o milinoch heavy len o 150tisic tak ja uz fakt neviem....

Výdavky pre zmenu meny budú jednorazové

Podľa Svetovej banky tvorí úbytok mozgov jedno percento slovenských obyvateľov v produktívnom veku


Slovensko v ostatných desaťročiach stratilo množstvo kvalifikovaných ľudí. Z vedy, výskumu, z najrozličnejších profesií, zo zdravotníctva. Brániť odborníkom cestovať, samozrejme, nemá zmysel. No treba sa snažiť, aby sa buď po čase vracali späť, alebo na ich miesta prichádzali vzdelaní cudzinci. Uplynulých pár mesiacov dáva dôvod na mierny optimizmus. No šanca na pozitívnu zmenu je krehká.

Alexander Rosa a Martin Niepel sú matematici. Prvý sa upísal kombinatorike, druhému učarovala geometria a topológia. Obaja hľadali možnosti uplatnenia v zahraničí. A zhodou okolností sa obaja stretli na McMasterovej univerzite v kanadskom Ontariu. No ich príbehy delí priepasť desaťročí. Líšia sa pohnútkami odchodu zo Slovenska. Niekdajšieho PhD. zo Slovenskej akadémie vied A. Rosu v roku 1969 vyhnal totalitný režim. Talentovaný a v medzinárodných súťažiach úspešný absolvent Univerzity Komenského M. Niepel zasa koncom 90. rokov využil možnosti, ktoré sa vynorili po páde železnej opony. Naplno, lebo do Kanady prišiel z vychytenej americkej univerzity v Princetone, kde absolvoval doktorandské štúdium.

Dvaja slovenskí matematici predstavujú dve stránky odlevu mozgov. Prvý reprezentuje generáciu odborníkov, ktorých Slovensko väčšinou definitívne stratilo. I keď napríklad A. Rosa väzby s domovinou nikdy úplne nepopretŕhal. Rodákom sa snaží pomáhať, napríklad tým, že vedcom a študentom sprostredkúva kontakty a pobyty v krajine javorových listov. Príklad M. Niepela zasa hovorí za budúcu elitu, vďaka ktorej má Slovensko šancu desaťročia zaostávania za vyspelým Západom. No je to krehká nádej, ktorú môže ľahko stratiť.

M. Niepel sa po siedmich rokoch vracia na svoju alma mater do Bratislavy, aby tam bádal i prednášal. Napriek odporúčaniam niektorých známych, aby ostal v zámorí, lebo inak stratí kontakt s vedeckou špičkou za oceánom. „Zrejme jeden matematik a možno pár teoretických fyzikov,“ rozmýšľa nahlas o počte kolegov, s ktorými bude môcť na Slovensku diskutovať o svojom výskume. A utešuje sa, že z Bratislavy do okolitých krajín za ďalšími odborníkmi z brandže nie je ďaleko.in drain

Výraz únik mozgov (po anglicky brain drain) sa používa od 50. rokov minulého storočia. Vymysleli ho vo Veľkej Británii, kde sa v tom čase začal exodus špičkových vedcov za lepšími pracovnými podmienkami a vyššou životnou úrovňou do USA a Kanady. Odvtedy sa definícia brain drainu rozšírila na profesie, ktoré vyžadujú vysokoškolský titul. A stal sa z neho celosvetový fenomén. Nevynechal ani krajiny socialistického bloku, v ktorých sa o odchod kapacít postarala i nespokojnosť s politickou situáciou a osobné perzekúcie. Čísla o ich počte za spoločný štát Čechov a Slovákov neexistujú, no napríklad Poľsko v 80. rokoch minulého storočia podľa odhadov Európskej komisie stratilo najmenej milión ľudí, mnohých s vysokou kvalifikáciou. A čím dlhšie v zahraničí žijú, tým je menej pravdepodobné, že sa vrátia.

Celosvetový dopyt po vzdelaných a talentovaných oživila globalizácia. Zintenzívňuje ho konkurencia či technologický boom. Skúsených i nádejných vedcov a intelektuálov sa snažia prilákať vládne agentúry, univerzity, komerčné firmy. Napríklad M. Niepel v Princetone získal také štipendium, že si nemusel privyrábať a v pokoji sa mohol venovať výskumu. „Univerzita si dala záležať, aby jej doktorandi mali dobré podmienky,“ spomína. Finančná istota je len začiatok. Ešte väčší význam pre začínajúceho vedca malo prostredie. Na Slovensku diela špičkových svetových matematikov nanajvýš čítal, v Amerike chodil na ich prednášky, rozprával sa s nimi.


Do cudziny a biznisu

M. Niepel k uniknutým slovenským mozgom nepatrí. Zatiaľ. Na Slovensko sa, aspoň nateraz, vrátil. Koľko je takých ako on a koľkí jemu podobní zostávajú v zahraničí, žiadna štatistika neprezradí. Systematicky zbieraných faktov o vysokoškolsky vzdelaných migrantoch a o vedcoch špeciálne je poskromne. A tie dostupné hovoria pesimistickým tónom.

Dosiaľ najpodrobnejší a najrozsiahlejší kvalitatívny prieskum o migrácii slovenských vedcov, čiže tých najlepších mozgov, vznikol v roku 1997 na objednávku Európskej komisie v agentúre Focus. A keď bruselskí analytici zhrnuli čiastkové správy za jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy, zostavili pochmúrnu publikáciu. Atmosféra vo vedeckých kruhoch v bývalom ostbloku mala v polovici 90. rokov k optimizmu ďaleko. Vedu a výskum zasiahli reformy, prepúšťalo sa, rozpočty klesali alebo stagnovali. A vedci si mohli gratulovať, ak ich mzdy dosahovali aspoň priemer v národnom hospodárstve.

Nečudo, že z univerzít a akadémií odchádzali. Zo zahraničných destinácií lákalo Slovákov najmä Česko, USA a Nemecko. Najväčší únik mozgov zažili prírodné vedy, v ktorých pôsobilo sedem z desiatich slovenských vedeckých emigrantov. „V deväťdesiatych rokoch sa rozbehli rôzne výmenné pobyty a granty. Škola mala zrazu o polovicu menej vedcov a pedagógov,“ hovorí prorektor Slovenskej technickej univerzity (STU) pre vedu Robert Redhammer. Z jeho ročníka najprv na škole zotrvali dvanásti. Napokon ostal sám.

Ešte viac než za hranice sa z akademickej pôdy odchádzalo do domácej komerčnej sféry. Biznis v tom čase absorboval desaťkrát viac vedcov ako cudzina. Podnikať sa nebáli ani sami akademici. Napríklad hŕstka ľudí z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU založila úspešnú IT firmu Datalan. Obdobne zo žilinského Výskumného ústavu výpočtovej techniky odišli zakladatelia celej infokomunity na severe Slovenska – firiem Emtest, Esmo, Hour, Inseco, Ipesoft, Prosoft, Soflab či Varias.


Zatiaľ v mínuse

Aktuálnejšie dáta o úniku mozgov zo Slovenska obsahuje štúdia Svetovej banky z roku 2004. Výrazné pozitívne zmeny oproti minulosti nepriniesla. Keď analytici na základe údajov z prelomu tisícročí s nevyhnutnou dávkou nepresnosti určili prílev a odlev vysoko kvalifikovaných pracovných síl, Slovensko opäť skončilo v mínuse. Imigranti jednoducho nedokázali zaplátať dieru po vzdelaných Slovákoch, ktorí odišli za hranice. Úbytok mozgov Svetová banka vyčíslila na jedno percento slovenských obyvateľov v produktívnom veku. Podobne skončili Poliaci a Maďari.

Naopak, Česko sa za necelých desať rokov samostatnosti prepracovalo do čiernych čísel. Na rozdiel od Slovenska tam prichádzali vzdelanejší cudzinci, mali medzi sebou väčšie percento absolventov univerzít ako sami Česi doma. Ako sa na pozitívnom vývoji na západ od rieky Moravy podieľali Slováci, to štúdia Svetovej banky neanalyzuje.

Tak či onak, únik mozgov sa prejavuje na vývoji ekonomiky. V Slovenskej akadémii vied skúsili vypočítať ako. Vychádzali z faktu, že v rokoch 1994 až 2002 každoročne odchádzalo sedemtisíc vysokoškolsky vzdelaných ľudí. A došli k záveru, že keby ostali na Slovensku, výsldok ich práce by k hrubému domácemu produktu krajiny pridal ročne navyše 0,6 percentného bodu. Takže priemerný rast HDP by nedosahoval 4,2 percenta, ale 4,8 percenta. Pravda, je otázka, či by všetci absolventi škôl našli na Slovensku prácu adekvátnu ich vzdelaniu a s takou pridanou hodnotou, ako predpokladá SAV.


Zmena na dosah

To, že sa ľudia ako M. Niepel ani do jednej z analýz o úniku mozgov nedostali, môže v budúcnosti priniesť dobré správy. Slovenské vedecké kruhy v poslednom období hlásia opatrnú zmenu kurzu. Ľudia z univerzít a akadémie vied síce odchádzajú, no niektorí sa vracajú späť. Okrem toho, pár pracovísk dokáže prilákať vedcov a doktorandov zo zahraničia, ktorí odídencov nahrádzajú. Komunikácia s cudzinou sa takisto postupne rozvíja, rovnako možnosti získať granty.

O Chicagu sa vravi napr ze je to druha Varsava 😄

Citovať:

To su odhady kde niesu zaratane opatrovatelky v Rakusku to cislo je ovela vecie ako si mysli Heavy ktori tu skromne napisal ze okolo 150tisic velka varka sla ako za Meciara tak aj za Dzurindu.

No, je mozne, ze som sa sekol o 100.000, Ty si sa sekol o 1.750.000. Kto tu teda ojebava?

Citovať:

Niekto by nad týmito číslami zabedákal, ale v skutočnosti našinec už zväčša nemusí odchádzať do zahraničia pre vysokú nezamestnanosť. Pre kvalifikovanejších ľudí sa už na Slovensku práca dá nájsť. Oni si spravidla chcú prilepšiť. Navyše, keď sa vrátia zo zahraničia, majú viac skúseností a často aj väčšie šance získať doma lepšie platené zamestnanie.

No toto... este par prispevkov dozadu si urobil zo Slovenska chudobinec Europa a zrazu taka nahla zmena?

Citovať:

cisla vravia o milinoch heavy len o 150tisic tak ja uz fakt neviem....

Bola rec o Slovakoch, ktori odisli do cudziny po roku 1989! Ty sem pleties vsetkych Slovakov, pretoze aj v tom Tebou diletantsky skopirovanom clanku nie je vobec zmienka o tom, kedy tych 2 miliony Slovakov odislo do cudziny.

Citovať:

nepochopitelne je, ze tam taky komous isiel, ved "americky imperializmus" je pre komunistov to najvacsie zlo v historii ludstva.
a este je nepochopitelne, ze ho tam pustili.

No, onkel rychlo zistil, ze v USA mu komunisticke pecene holuby do huby padat nebudu, tak zbalil svestky a vratil sa domov, predsa len, doma v krcme pri borovicke nadavat na tu, ci onu vladu je jednoduchsie.... 😄

Heavy nikdy som sa neznizil ktomu aby som nadaval niekomu na tomto fore ci v realnom zivote do rodiny a osmieval ho.Ty asi nemas stym problem tvoja vizitka.K ujovi za 27r co ho poznam by som na 2rukach napocital kolko krat bol moj ujo opity.V Usa siel tam ako 40r nemal zelenu kartu ani anglinu bol tam 4r a vratil sa aby vyplatil hypoteku na dom a jeho zena mala zdravotne problemy.Musel odist lebo v tom tvojom ponovenbrovom raji po r 1989 sa neda na Slovensku zit a nechcel byt zadlzeny a naopakon to sam poznas ved zijes v Rakusku nie na Slovensku.