Hlavné štatistické výsledky
Druh obydlia
V roku 2010 bývalo 41,8 % obyvateľov EÚ-27 v bytoch, o niečo viac ako tretina (34,4 %) v samostatných domoch a 23,0 % v dvojdomoch. Podiel osôb žijúcich v bytoch bol spomedzi členských štátov EÚ najvyšší v Lotyšku (65,4 %), Estónsku a Španielsku (obe krajiny 64,5 %). Podiel ľudí žijúcich v samostatných domoch bol najvyšší v Slovinsku (67,3 %), Maďarsku (64,5 %), Rumunsku (61,0 %) a Dánsku (59,2 %); vysoké podiely obyvateľov žijúcich v samostatných domoch hlásilo aj Chorvátsko (72,9 %) a Nórsko (62,7 %). K bývaniu v dvojdomoch najviac inklinujú v Holandsku (60,7 %), Spojenom kráľovstve (60,3 %) a Írsku (58,3 %) – pozri obrázok 1.
Vlastnícky vzťah
V roku 2010 žila viac ako štvrtina (27,9 %) obyvateľov EÚ-27 v obydlí obývanom vlastníkom, ktoré bolo zaťažené pôžičkou alebo hypotékou, a viac ako dve pätiny (42,9 %) obyvateľov žili vo vlastnom obydlí, ktoré nebolo zaťažené pôžičkou ani hypotékou. Celkovo teda žili o niečo viac ako siedmi z desiatich (70,8 %) obyvateľov EÚ-27 v obydlí obývanom vlastníkom, 17,8 % žilo v obydlí s nájomným za trhovú cenu a 11,4 % žilo v obydlí so zníženým nájomným alebo mali ubytovanie poskytované bezplatne.
V roku 2010 žila v obydlí obývanom vlastníkom viac ako polovica obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ (pozri obrázok 2); ich podiel bol najnižší v Nemecku (53,2 %) a najvyšší v Rumunsku (97,5 %). Vo Švajčiarsku bol podiel osôb, ktoré bývali v prenajatom obydlí, vyšší ako podiel osôb žijúcich v obydlí obývanom vlastníkom; približne 55,6 % obyvateľov boli nájomníkmi. Viac ako polovica obyvateľov vo Švédsku (68,0 %), v Holandsku (59,5 %) a Dánsku (52,7 %) žila v obydlí obývanom vlastníkom s nesplatenou pôžičkou alebo hypotékou; tak to bolo aj v prípade Islandu (67,6 %) a Nórska (61,1 %).
Podiel osôb žijúcich v prenajatých obydliach s nájomným za trhovú cenu bol v roku 2010 nižší ako 10 % v dvanástich členských štátoch EÚ, ako aj v Chorvátsku. Naopak v Nemecku, Dánsku, Holandsku, vo Švédsku, v Luxembursku a Rakúsku žila viac ako štvrtina obyvateľov v prenajatom obydlí s nájomným za trhovú cenu; tento podiel sa vo Švajčiarsku zvýšil takmer na polovicu (49,9 %). Podiel obyvateľov žijúcich v obydlí so zníženou cenou nájmu alebo bývajúcich v obydlí poskytovanom bezplatne bol nižší ako 20 % vo všetkých členských štátoch EÚ.
Kvalita bývania
Jednou z kľúčových otázok posudzovania kvality podmienok bývania je dostupnosť dostatočného priestoru v obydlí. Miera preplnenia obydlí opisuje podiel ľudí žijúcich v preplnenom obydlí, ktoré je definované na základe počtu miestností v domácnosti, veľkosti domácnosti, ako aj veku jej členov a ich rodinnej situácie.
V roku 2010 žilo v preplnených obydliach približne 17,6 % obyvateľov EÚ-27 (pozri obrázok 3); najvyššie miery preplnenia obydlí boli zaznamenané v Lotyšsku (57,1 %), Rumunsku (54,9 %), Poľsku (47,5 %), Bulharsku (47,4 %), Maďarsku (47,2 %) a Litve (46,4 %); podobný podiel bol zaznamenaný v Chorvátsku (44,4 %). Naopak najnižšiu mieru preplnenia obydlí zaznamenalo Holandsko (2,0 %) a Cyprus (2,8 %) a ďaších desať členských štátov EÚ (ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Island) hlásilo, že v preplnených obydliach žije menej ako 10 % ich obyvateľov.
U obyvateľov ohrozených chudobou (inými slovami ľudí žijúcich v domácnostiach, v ktorých bol ekvivalentný disponibilný príjem na osobu nižší ako 60 % národného mediánu) predstavovala v roku 2010 miera preplnenia obydlí v EÚ-27 29,4 %, teda približne o 11,8 percentuálneho bodu viac ako v prípade miery pre všetkých obyvateľov. Najvyššie miery preplnenia u obyvateľov ohrozených chudobou boli zaznamenané v Maďarsku (69,7 %), Lotyšsku (67,6 %), Poľsku (65,6 %) a Rumunsku (65,2 %), zatiaľ čo v preplnených obydliach žila aj viac ako polovica všetkých obyvateľov ohrozených chudobou na Slovensku, v Estónsku, Bulharsku a Litve. Na opačnom konci škály boli najnižšie miery preplnenia obydlí u ľudí ohrozených chudobou zaznamenané v Holandsku (4,5 %), na Malte (5,8 %), Cypre (5,9 %), v Írsku a Španielsku (obe krajiny 6,8 %); sú to jediné členské štáty EÚ, kde v preplnených obydliach žije menej ako každý desiaty obyvateľ ohrozený chudobou (pozri obrázok 3).
Okrem preplnenia obydlí sa na účel vytvorenia celistvejšieho ukazovateľa kvality obydlia zohľadňujú aj iné aspekty preľudnenia domácností, ako napríklad chýbajúca kúpeľňa alebo toaleta, zatekajúca strecha v obydlí alebo obydlie považované za príliš tmavé. Miera preľudnenia domácností sa vymedzuje ako podiel osôb žijúcich v obydlí považovanom za preľudnené a zároveň je splnené aspoň jedno z týchto už uvedených kritérií týkajúcich sa preľudnenia domácností. V celej EÚ-27 predstavovala v roku 2010 miera preľudnenia domácností 5,7 (pozri obrázok 4). V ôsmich členských štátoch EÚ žije viac ako každý desiaty obyvateľ v preľudnenej domácnosti, v Lotyšsku sa tento podiel zvýšil na 22,6 % a Rumunsko je na tom s podielom viac ako jeden obyvateľ zo štyroch (26,9 %) najhoršie. Naopak vo Fínsku, v Írsku a Holandsku žilo v preľudnenej domácnosti menej ako 1 % obyvateľov.
Cenová dostupnosť bývania
V roku 2010 žilo podľa odhadov 10 % obyvateľov EÚ-27 v domácnostiach, ktoré minuli 40 % alebo viac svojho ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie (pozri tabuľku 2). Podiel obyvateľov, ktorých náklady na bývanie boli vyššie ako 40 % ich ekvivalentného disponibilného príjmu, bol najvyšší u nájomcov s nájomným za trhovú cenu (26,3 %) a najnižší u osôb v obydliach obývaných vlastníkom bez zaťaženia pôžičkou alebo hypotékou (6,0 %).
Priemer EÚ-27 v sebe skrýva výrazné rozdiely medzi členskými štátmi: na jednej strane bolo niekoľko členských štátov, v ktorých pomerne malý podiel obyvateľov žil v domácnostiach s nákladmi na bývanie vyššími ako 40& % ich disponibilného príjmu, najmä Cyprus (2,5& %), Malta (3,4& %), Fínsko a Portugalsko (obe krajiny 4,2& %), ako aj Slovinsko (4,3 %). Na druhej strane minula skoro štvrtina obyvateľov v Dánsku (21,9 %) a Grécku (18,1 %) viac ako 40 % ekvivalentného disponibilného príjmu na bývanie, za nimi nasledovalo Spojené kráľovstvo (16,5 %) a Rumunsko (15,0 %).
hary01:
Ked zacnes do alp heavy chodit ako 20r neprides ani o zivot ani o nic..a ziskas nielen peniaze ale aj pracovne skusenosti...
