Diskusia

karla23
Avatar
Príspevkov: 1304
Sv. Brigita Švédska zaznamenala vo svojom denníku:

Bolo mi zjavené, ako nebo rozhodlo o mojom synovi Karlovi;

Videla som Pána Ježiša Krista sedieť spolu so svojou matkou v strede nebeských vojsk, ako súdia môjho



syna. Karlova duša bola nepatrne maličká, nahá, slepá a triasla sa od strachu. Z pravej strany ju strážil anjel, z ľavej diabol, ale žiaden z nich si na ňu netrúfal.

Diabol kričal: „Počúvajte ma! Všemohúci Sudca! Musím sa sťažovať na tamtú paniu, ktorá je mojou paňou a zároveň vašou matkou a ktorú tak milujete, že dostala od vás vládu nad nebom i zemou a nad nami démonmi. Čo sa týka duše, ktorá tu teraz stojí pred vami, konala voči nám nespravodlivo, lebo podľa práva mala táto duša, len čo opustila telo, patriť nám, my sme sa jej mali ujať a sami ju predviesť pred váš súd. Ale teraz dávajte pozor, spravodlivý Sudca: Táto žena, vaša matka, bez čakania rýchlo vzala túto dušu do svojich rúk a až sem ju sprevádzala svojou mocnou ochranou.“



Presvätá Panna okamžite vysvetlila, že duša napriek svojim hriechom veľmi milovala Božiu Matku a nadovšetko ju uctievala.

Diabol to pripustil, ale sotva bol odstrašený : „Chcem vám prečítať hriechy, ktorých sa dopustila práve táto duša, odkedy dokázala rozoznať spravodlivé od nespravodlivého, a potom uvidíte! Pretože som práve taký rozumný ako zlý, každý skutok som si zapísal, aby som na nič nezabudol. Áno, namiesto toho, aby táto duša pestovala zdržanlivosť, hnala sa za všetkými pozemskými márnosťami a telesnými rozkošami!“

Anjel odporoval: „To je pravda. Keď však jeho pozemská matka spoznala, že vôľa jej syna sa prikláňa k hriechu, ihneď mu prišla na pomoc. Robila skutky milosrdenstva a denne sa zaňho modlila. Tým nakoniec získal toľko Božej bázne, že ak zhrešil, hneď potom sa vyspovedal.“

Diabol mu to vrátil: „Teraz prednesiem jeho hriechy.“ Ale odrazu sa zmiatol, hľadal všade okolo seba a lamentoval: „Ach, beda mi, kde sú moje zápisky? Všetko zmizlo, ako je to možné? Tam nebolo iba ako, ale aj kedy zhrešil, a teraz je všetko zotreté a ja sa už neviem rozpamätať!“

Anjel povedal: „To spôsobili slzy jeho matky!“

Diabol vystrúhal zlostnú tvár: „Mám ešte plné vrece hriechov, ktoré chcel oľutovať, ale potom na to zabudol. Za to si zaslúži trest.“

Anjel ho vyzval: „Otvor to vrece!“

Pri týchto slovách diabol vrieskal ako posadnutý: „Čože? Okradli ma! Vrece je preč a s ním aj všetky hriechy. Pritom bolo vrchovato naplnené lenivosťou toho človeka, ktorá mu bránila vykonať mnohé dobré skutky!“

Anjel odpovedal: „Tie hriechy ti ukradli slzy jeho matky, lebo jej plač a modlitby sa tak páčili Bohu, že ju vyslyšal.“


Diabol sa nechcel vzdať a rozprával o všedných hriechoch môjho syna, o jeho nespravodlivých ziskoch, o nedostatku čností a o všeličom inom, čo sa dalo proti Karlovi Ulfssonovi uviesť. Diabol si všetko presne pamätal a do toho vkladal svoju nádej na výhru. Anjel zasa odporoval, že môj syn prejavil pevnú vôľu putovať do Svätej zeme. A čo by na všetkých hriechoch mohlo byť neodčinené, za to všetko preliala jeho matka nespočetné slzy a posielala modlitby k nebu, takže všetko je zneplatnené a diabol už nad ním nemá moc.

Tu pekelná bytosť zrevala: „Beda mi! Moje srdce a moja pamäť sú prázdne! Už neviem ani to, ako sa tamten na zemi volal. Ó, prekliata matka, ktorej oči môžu pojať toľko sĺz, koľko táto duša potrebovala na úplné umytie! Nech je prekliata so všetkým svojím rodom!“

Medzitým Pán povedal: „Zmizni, diabol, si môj nepriateľ!“

A rytierovi: „Poď, môj vyvolený!“



Na konci zjavenia sa anjel ešte raz obrátil ku mne: „Musíš vedieť, že Boh ti toto zjavenie nedal len preto, aby ťa utešil, ale aj preto, aby si mohla ďalej rozprávať, aký milostivý je Pán voči nábožným. A ten rytier, tvoj syn, by nikdy nebol spasený, keby od detstva nebol mal úprimnú vôľu milovať Boha.“
29.02.2020 16:24
pitu47
Avatar
Príspevkov: 11874
Mirko a voliť si bol :confused:Poď, môj vyvolený!:lol:
29.02.2020 20:01
janaka
Avatar
Príspevkov: 5969
iconpitu47:
Mirko a voliť si bol :confused:Poď, môj vyvolený!:lol:

ty vole, mirko MUSI ist VOLit, aby sme ho tu potom mohli utesovat, ked bude plakat, ze nevyhrali kotleby:w00t:
29.02.2020 21:08
pitu47
Avatar
Príspevkov: 11874
len ci to stihne, este má pol hodinu :confused:
29.02.2020 21:30
karla23
Avatar
Príspevkov: 1304
Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí v Prahe bol postavený z vďačnosti za ochranu pred vydrancovaním Prahy švédskou armádou v roku 1648. Latinský nápis, ktorý dal naň vytesať cisár Ferdinand III. znie: Panne, Rodičke počatej bez poškvrny dedičného hriechu, postavil zbožný a spravodlivý cisár za záchranu a oslobodenie mesta. Čo sa vlastne stalo:
Praha bola napadnutá Švédmi 26.7.1648, veľká časť mesta bola obsadená a vydrancovaná. Obyvatelia nedobytej časti sa rozhodli, že sa budú brániť a mesto bez boja nevydajú. Avšak boli obklúčení a postavení proti mnohonásobnej presile. Proti Prahe stáli tri švédske armády s najlepšími vojakmi, skúsenými generálmi a šesťdesiatimi delami. Obrancovia boli nevycvičení remeselníci a študenti a mali iba tri dela. Obliehanie trvalo pätnásť týždňov.
Pražania si boli vedomí, že bez mimoriadného Božieho zásahu sú stratení a preto začali v tejto strašnej situácii konať prosebné pobožnosti k Panne Márii. Schádzali sa v dome jedného mešťana, keď ich počet vzrástol tak, že sa nevošli do domu, schádzali sa na Staromestskom námestí, kde sa modlili pred ikonou Panny Márie.
Mnohokrát sa už zdalo, že mesto bude dobyté, ale vždy, akoby zázrakom sa situácia zmenila a obliehatelia ustúpili. Posledné delové gule dopadli na mesto 1. novembra. Potom prišla správa, že bol podpísaný mier a Švédi z mesta odtiahli. Útočníkov padlo 5000 a obrancov 219, čo je 23-krát menej.
Obyvatelia Prahy pripisovali toto víťazstvo zvláštnej pomoci Božej a príhovoru Panny Márie. Preto bol na rozkaz cisára Ferdinanda III. postavený stĺp so sochou Panny Márie a bola zriadená nadácia na konanie mariánskej pobožnosti. Tá sa mala konať každú sobotu a vo sviatok Panny Márie "na večné časy". Mal to byť sprievod so spevom loretánskych litánií.
Škoda, že tento stĺp strhol v r.1918 rozbesnený dav. Ale je pekné, že skupina veriacich začína obnovovať tieto mariánske pobožnosti a možno sa podarí obnoviť aj stĺp so sochou na pamiatku Máriinho víťazstva.
06.03.2020 20:15
karla23
Avatar
Príspevkov: 1304
Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986

V roku 1972 sa Filipíny stali totalitnou krajinou. Prezident Ferdinand Edralin Marcos, ktorý už nemohol kandidovať, lebo úrad zastával už dve trojročné obdobia, vo svojej túžbe po moci zlikvidoval slobodu tlače, odstránil opozíciu a s ňou sedemtisíc dôstojníkov a vojakov, rozpustil parlament a dal zatvoriť člena parlamentu Benigna Aquina, ktorý vo väzení ochorel na srdcovú chorobu, ktorá vyžadovala operáciu. Diktátor Marcos mu dovolil odísť do USA s tým, že sa už nikdy nevráti.
Sinou osobnosťou na filipínach bol kardilnál Jaime L. Sin. Všetci ho poslúchali, dokonca aj prezident Marcos, ktorý na kardinálovo naliehanie v roku 1974 prepustil na slobodu niekoľko sto väzňou.
Preto bolo len pochopiteľné, že Marcos chcel zaútočiť aj na Cirkev, ale pre silný odpor kardinála Sina ustúpil so slovami: "Mám dosť svojich problémov. Prečo by som vstupovať do konfliktu s Cirkvou?"
Situácia v krajine sa stávala veľmi napätou. Najmä potom, čo sa do krajiny v r. 1983 z USA vrátil Benigno Aquino, ktorého zastrelili pri vystupovaní z lietadla ešte skôr, ako sa jeho noha dotkla zeme. Jeho smrť prebudlila Filipíncov z apatie.
Na čelo odporu sa postavila vdova po Benignovi Aquinovi, Corazon Aquinová.
Dňa 22.februára 1986 sa v kasárňach obrnili minister obrany Juan Enrilo a generál Fidel Ramos, zástupca veliteľa ozbrojených síl s tristo vojakmi proti diktátorovi Marcosovi. Ten na nich poslal tanky.
U kardinála zazvonil telefón:"Eminencia, musíte nám pomôcť. Ak nám nepomôžete, tak za niekoľko hodín už nebudeme živí."
Kardinál odišiel do svojej kaplnky. Keď sa o pol druha hodiny vrátil, vedel, čo má robiť. Prostredníctvom katolíckeho rozhlasu Veritas vyzval všetkých, aby išli do Aleje zjavenia svätých brániť vzbúrencov.Medzi tanky a kasárne sa na kardinálovu výzvu dostavil dvojmiliónový dav ľudí s ružencom v rukách.
Prišli celé rodiny, kňazi, rehoľné sestry, aby štyri dni a štyri noci stáli na stráži. Okrem toho kardinál vyzval na modlitbu aj rehoľné sestry v troch kontemplatívnych kláštoroch, ktoré sa so zdvihnutými rukami modlili na kardinálov úmysel.
Nepadol ani jeden výstrel. Tanky sa zastavili a velitelia, ktorí mali dať povel na paľbu, volali:"Modlite sa hlasnejšie, nech aj moji vojaci v tanku počujú vašu modlitbu!"
Potom špeciálne jednotky pustili na ľudí plyn, ale vietor sa obrátil a všetok plyn šiel späť na vojakov. Medzi dav pristáli aj vrtuľníky, ale nikto už neútočil, lebo vojakov sa dotkla Božia milosť.
Nakoniec Marcos z krajiny utiekol a Corazon Aquinová bola zvolená za prezidentku.
Kardinál Sin, ale aj ostatní účastníci týchto udalostí, to považovali za zázrak na príhovor Panny Márie.
06.03.2020 20:17
janaka
Avatar
Príspevkov: 5969
modlis sa za kotlebu, aby nemusel do basy? pekne od teba, mirecek:rolleyes:
06.03.2020 21:14
karla23
Avatar
Príspevkov: 1304
Od polovice Druhej svetovej vojny robili spojenecké vojská zvýšený počet náletov na juh Talianska. Nakoľko v okolí San Giovanni Rotondo sa nachádzali zásoby vojnového materiálu nemeckej armády, preto táto lokalita patrila medzi tie, ktoré boli vystavené zvýšenému počtu náletov. San Giovanni Rotondo bolo miestom, kde sa nachádzal kláštor, v ktorom pôsobil svätý páter Pio.
Páter Pio na začiatku vojny uistil svojich farníkov, že počas vojenského konfliktu ani jedna bomba nespôsobí akúkoľvek škodu mestu a jej obyvateľom. Podľa knihy, ktorej autorom je Frank Rega a nesie názov Páter Pio a Amerika, zadokumentoval prípady, na ktorých dokazuje, že vojenské misie majúce cieľ zbombardovať San Giovanni Rotondo neboli z rôznych príčin nikdy úspešné.

Medzi prípadmi menuje tie, ktoré sa nepodarilo ukončiť, pretože náhle prišlo k funkčnému zlyhaniu lietadiel, navigačných systémov, ktoré odklonili lietadla zo zamýšľanej dráhy alebo aj keď prišlo k úspešnému zhodeniu bômb, neprišlo k ich vybuchnutiu. Medzi najpozoruhodnejší prípad patrí ten, kedy piloti hlásili, že počas letu mali zjavenie mnícha, ktorý im prikázal obrátiť lietadlá.

Americký pilot sa s lietadlom nachádzal tesne pred odpálením bomby. Keď zrazu “pilot zbadal pred svojím lietadlom podobizeň mnícha, ktorý na oblohe rukami ukázal gesto, ktorým pilotovi prikázal otočiť lietadlo, vydesený pilot to urobil. Keď pilot podal správu o lete po svojom pristáti na základni, veliteľ misie nariadil, aby bol pilot daný do nemocnice, pretože mal podozrenie, že je vyčerpaný,” píše sa v knihe.

Pilot napriek tomu neprestal na danú príhodu myslieť. Po vojne prišiel do dedinky San Giovanni Rotondo a hovoril ľuďom o tom čo on nazval “lietajúci mních.” Práve tu sa dozvedel o pátrovi Piovi, ktorého rozpoznal v osobnom zjavení.

Skúsenosti s “lietajúcim mníchom” malo čoraz viac pilotov a zostáva pravdou, že sa podarilo počas celej vojny dedinku San Giovanni Rotondo od akejkoľvek škody uchrániť tak, ako to na začiatku prisľúbil páter Pio.
18.04.2020 18:14
pitu47
Avatar
Príspevkov: 11874
Mirko, ináč všetko v poriadku :confused:
18.04.2020 21:32
Vlado
Avatar
Moderátor
Príspevkov: 1230
... ja si myslim, ze by to mal vydat knizne!!!

:huh:
18.04.2020 21:46
janaka
Avatar
Príspevkov: 5969
iconpitu47:
Mirko, ináč všetko v poriadku :confused:

ja myslim, ze ako obvykle:lol:
alebo zeby to uz bol Coronavirus?:blink: a on ma z toho tie haluze:w00t:
[Naposledy editoval janaka, 18.04.2020 22:33]
18.04.2020 22:27
pitu47
Avatar
Príspevkov: 11874
iconVlado:
... ja si myslim, ze by to mal vydat knizne!!!
:huh:


:thumbup: bestseller no. 1 :lol:
19.04.2020 10:45
karla23
Avatar
Príspevkov: 1304
Istý mladý kňaz navštevoval v nemocnici niekoľkých svojich farníkov. Ako prechádzal chodbou, akási mníška ho zastavila a povedala mu:
– “Otče, mohli by ste ísť do tejto miestnosti? Je tam človek na smrteľnej posteli. Bol tu niekoľko dní. Požiadali sme už niekoľkých kňazov, aby tam vošli, ale on ich stále posiela preč. Nechce hovoriť o Ježišovi. A pritom umiera. Mohli by ste ho, prosím, navštíviť?“
Kňaz vošiel dovnútra a zamieril rovno k lôžku pacienta. Chlapík zrazu vybuchol od hnevu a začal mu nadávať. Naštvaný mu povedal:
– “Nechcem mať nič spoločného s vami. Choďte odtiaľto!”
Kňaz mu odpovedal:
– “Dobre,” a vyšiel na chodbu.
Mníška tam stále čakala. Povedala mu:
– “Mohli by ste ísť naspäť?”
Kňaz ale odpovedal:
– “Nechce nič, čo by som mu mohol ponúknuť.“
– “Dajte tomu ešte jednu šancu,” obhajovala sa mníška.
Kňaz neochotne nanovo vstúpil do miestnosti.
– “Nebudem sa vás pýtať, či chcete ísť na spoveď. Nebudem sa vás pýtať, či chcete sväté prijímanie. Ale mohol by som tu len tak sedieť vedľa vašej postele a pomodliť sa Korunku Božieho milosrdenstva?“
Starec odpovedal: “Je mi to jedno. Robte, čo chcete.“





Kňaz si sadol a ticho sa začal modliť slová ruženca: “Pre jeho bolestné utrpenie zmiluj sa nad nami i nad celým svetom. Pre jeho bolestné utrpenie zmiluj sa nad nami i nad celým svetom…“.
Zrazu muž vybuchol a skríkol naňho: “Už prestaňte!”
Prekvapený kňaz pozrel naňho a spýtal sa: “Prečo?“
– “Pretože pre mňa neexistuje žiadne zľutovanie!“
– “A prečo si myslíte, že neexistuje žiadna zľutovanie pre vás?” spýtal sa kňaz.
– “Nezáleží na tom,” zareagoval starec.
Ale kňaz trval na odpovedi: “Prečo si myslíte, že pre vás niet žiadneho zľutovania?“
– “Poviem vám to



: Pred 25 rokmi som pracoval na železnici. Mojou úlohou bolo obsluhovať železničné rampy, keď mal vlak prísť, aby sa zabránilo autám vstúpiť na koľajnice. Ale raz v noci som bol opitý. Nedokázal som ich dať dole, keď sa istý pár a ich tri malé deti v aute ocitli na koľajniciach. Vlak vtedy prišiel a v rýchlosti tade prešiel. Všetci boli okamžite mŕtvi. Bola to moja chyba. Takže pre mňa niet už žiadneho milosrdenstva. Sklamal som. Je koniec.“
Kňaz sediac pozeral na ruženec vo svojich rukách. Nakoniec sa ho spýtal:
– “Kde to bolo?”
Muž mu povedal názov istého poľského mesta. Kňaz pozrel naň a povedal mu:
– “Pred 25 rokmi sa mama a otec vydali na výlet s mojimi súrodencami. Nemohol som ísť s nimi. Prechádzali tým malým mestom. Z akéhosi dôvodu neboli rampy na železničnom priecestí spustené. Ako prekračovali koľajiskom, vlak sa zrazu na nich vyrútil a pozabíjal ich všetkých. V tú noc som stratil celú rodinu.” Zahľadel sa uprene do jeho tváre a povedal mu:
– “Brat môj, Boh ti odpustil. A nielen on, aj ja ti odpúšťam.”
A ten človek si v tom momente uvedomil, že Božia milosť prišla až za ním. Kňaz sa ho spýtal:
– “Mohol by som vás vyspovedať a dať vám Eucharistiu?“
A starec sa vyspovedal a prijal sväté prijímanie. O dva dni nato zomrel. Božie milosrdenstvo vyhralo. Je nekonečné. Príbeh pokračuje však ďalej. Potom, čo kňaz odišiel od starca, vošiel do chodby, aby našiel tú mníšku. No nájsť ju nedokázal. Istý zamestnanec mu na jeho otázku, či u nich niekto taký pracuje, odpovedal:
– “Nezamestnávame tu nijaké mníšky.”




Po celé roky kňaz nevedel, kto bola tá mníška. Nakoniec pricestoval do mesta Vilnius, ktoré bolo miestom, kde žila sv. Faustína. Vošiel do kláštora na omšu tamojších mníšok a keď zbadal obraz sv. Faustíny na stene, okamžite ju spoznal a povedal:
– “Túto mníšku som pred pár rokmi stretol.“
– “Nie, otče, určite nie,” odpovedala mu jedna z mníšok. “Je mŕtva od roku 1938.”
Kňaz si potom uvedomil, že to bola sestra Faustína, ktorá mu povedal, aby vošiel do miestnosti pacienta a neskôr aby sa tam vrátil späť. Zlyhanie nie je konečné. Nie, pokiaľ ho odovzdáš Ježišovi. Ježiš zomrel, ale vstal z mŕtvych a vládne nad svojím stvorením všemohúcou mocou. On riadi všetko na svete a bezpečne nás privádza k večnému životu.
24.04.2020 16:05
karla23
Avatar
Príspevkov: 1304
Istý zbožný otec rodiny bol vrúcnym ctiteľom svätého Jozefa. Každý rok na sviatok svätého Jozefa dal ku jeho cti a chvále slúžiť svätú omšu. Vo svojej domácnosti mal obraz tohto svätca, ktorý krásne ozdoboval kvetmi, vencami, sviecami. Tento otec mal troch synov 16 až 20 ročných. Blížil sa sviatok svätého Jozefa. V rodine ako obyčajne nastala veľká oslava. V podvečer tohto sviatku náhle ochorel a zomrel najstarší syn.
Druhý rok sa tak stalo s druhým synom. O rok sa znovu priblížil sviatok svätého Jozefa a zbožný otec rozmýšľal, či by obvyklú slávnosť mal uskutočniť, alebo nie. Bál sa o posledného, najmladšieho syna, aby tiež nezomrel. Tu sa však otcovi zjavil svätý Jozef a povedal: "Syn môj, buď pokojnej mysle. Obaja synovia, ktorí zomreli, boli by ti v neskorších rokoch veľa zármutku spôsobili a boli by nešťastne zomreli. Preto som obom vyprosil predčasnú smrť, dokiaľ boli ešte nevinní a bohabojní. O tretieho syna sa neboj! Ten ti zostane, bude biskupom a dosiahne vysoký vek"! Nato svätý Jozef zmizol.
Rozradostený otec zariadil veľkolepú oslavu na sviatok svätého Jozefa a splnilo sa, čo mu svätý Jozef oznámil. Najmladší syn sa stal znamenitým biskupom!
27.05.2020 16:17
janaka
Avatar
Príspevkov: 5969
panenkomariapodsrpenska, vidis?:lol:
27.05.2020 19:59
Avatar