Malý štát bol pre Európu aj v minulosti reprezentatívnym. K tradičným veľkým štátom s veľkým vplyvom na európsku politiku sa rátajú najmä dvojzáprah Francúzsko a Nemecko, ale aj Taliansko, Španielsko, Veľká Británia (Veľká pätka). Medzi malé štáty Únie patria napríklad štáty Beneluxu, či Írsko. Po rozšírení Únie sa stali ďalšie miništáty, ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus, Slovensko, Slovinsko. Zdá sa, že centrálnym pojmom Európy sa stane „malý štát", hoci nič v živote nie je snáď relatívnejšie ako kategória malý a veľký. Spolu so slovami Lionela Hursta si pripomeňme, že malý štát neznamená absenciu veľkých myšlienok, či veľkých ambícií. Pokúsime sa definovať analyticky takmer neuchopiteľný koncept - terminus technicus „malý štát", pričom je potrebné zdôrazniť, že exaktne sa tento pojem definovať nedá. Ďalej na: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire, ikona TREZOR, téma: Fenomén „malého štátu“

Myslis teraz na to, ze mame z maleho statu mat komplexy (aj SK a AT nie su prave velke), alebo je to teraz filozoficka, alebo statnopravna otazka? Alebo ide o EU a zastupenie v rozhodovacom procese?

Ahoj Vlado.
Zrejme si nečítal pozorne, resp. nie celý príspevok. Nie nemáme mať komplexy z toho, že sme "malý" štát. Práve naopak. V príspevku uvádzame pozitíva.
Skús si celý článok prečítať ešte raz.
S pozdravom Romann.

... ano male staty, je to tak. Ked su v EU male staty tak su, ked ich je viac ako velkych, tak to ma samozrejme dopad a treba sa s zaoberat. Len co mne chybalo - o com to je. To su fakty ako - na jar bude strom zeleny a na jesen mu odpadnu listy.

... o mnoho dolezitejsie su predsa konsekvencie z tejto veci. T.j. aky bude proces rozhodovania v EU parlamente, ake bude zoskupenie komisie (uz teraz je jasne, ze nie kazdy stat bude mat zastupcu). Otazka veta malych atd.