Jarný tábor TATRANSKÁ LOMNICA

Jarný tábor TATRANSKÁ LOMNICA

Tento tábor bol taký milý, ako azda žiadny iný. Spestrila nám ho oslava narodenín osemročnej Jasmínky, prekrásne počasie a ľudoprázdne Tatry. Hoci sú Vysoké Tatry ešte stále následkom víchrice aj stromoprázdne a všetky lanové dráhy mali práve revízne kontroly, my sme sa mali super!

V prvý deň sme navštívili Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi a pozreli sme si rozpávočku " Baltazár Banán " od Martina Barčíka. Táto hra bola ocenená na súťaži slovenských dramatických textov pre deti a mládež. Okrem veľkej zábavy hra spontánne hovorí o dozrievaní a dospievaní, ale taktiež o krásnom lietaní. Zároveň pripomína starším divákom, že by nemali byť lenivcami, zlodejmi a klamármi. Všetko má svoj čas a aj Baltazár musel raz spadnúť zo stromu.

Každé ráno malú včielku
uvidíme cvičiť v tielku.

Každý deň má robotu
v nedeľu i v sobotu.

Na zlé ruky nepriateľa
žihadlo zo zadku strieľa.

Ó, Včielka, ó, Včielka, ó, Včielka ....

Na zlé ruky nepriateľa
žihadlo zo zadku strieľa.

Ó, Včielka.
V ústach med a v zadku jed.

Ó, Včielka, ó, Včielka, ó, Včielka ....

Pri pesničke  O včielka, včielka... sme všetci zažili ozaj veľa smiechu aj radosti z tvorivosti. A určite nikdy nezabudneme, že:

" Nemusíme vedieť  lietať,
stačí smelo vystrieť krídla.

Letieť môže žltý banán,
aj ponožky s vôňou mydla…. "

Cestu naspäť nám spestrili naše (skoro profesionálne) speváčky Jacqueline a Lucia svojím krásnym spevom, ku ktorému sa pripojili i ostatné deti. Vyviezli sme sa aj pozemnou dráhou na Hrebienok  a zišli späť do Starého Smokovca. Svojou výdržou nás prekvapila Melanie - najmladšia účastníčka tábora, ktorú si všetky deti do jedného obľúbili. S jej malými nožkami hrdinsky zvládla zostup k Vodopádu Studenéeho potoka a aj z Hrebienka dolu. Obdivuhodná mladá dievčinka! Svojimi bystrými postrehmi prekvapovala dennodenne a správaním presahovala aj staršie deti. Nič nevzdala, spolupracovala a žiarila radosťou ako malé slniečko.

Najstarší táboroví účastníci tiež prekvapili poslušnosťou a nevzdali ani tu najnáročnejšiu túru. Hoci mokrí, v šmykľavom snehu - dosiahli 25m vysoký Vodopád Skok v Mlynickej doline. Zdolali ho v trojici (síce bez povolenia), čo sme im ale nakoniec odpustili pre ich každodennú disciplinovanosť.  (Foto 3 deti)

Tí, čo to vzdali (teda vzdať museli, alebo vzdať chceli) si zaslúžia tiež pochvalu, pretože to bola náročná trasa.(foto ostatne deti + veduce). V ten narodeninový deň, ked´ spoločenská miestnosť zažiarila, plná balónikov, perfektne vyzdobená,  na stole veľká čerstvo upečená čokoládová torta ,  prišla  naša malá oslávenkyňa Jasmínka - krásne oblečená, narodeninovo upravená, rozdávala úsmevy všetkým naokolo a verila, že bude ako nikdy nebolo! Naš medzičasom už profesionálne speváčky začali duetom "Happy Birthday..." ktorý zdokonalili quartetom a napokon sme sa pridali všetci. Bolo nám veľkým potešením,  želať Jasmínke v deň jej narodenín veľa zdravia, šťastia a všetko, čo si jej srdce želá....

Náš posledný výlet viedol lesnou cestou asi pol hodinku (ca. 1000m) do strmého kopca, náučným chodníkom ku vchodu jaskyne v nadmorskej výške 890m. Belianska jaskyňa v severnom úbočí  Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou zaujala opäť ako po prvý raz  napriek tomu, že ju niektorí z nás už párkrát navštívili. Prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125m. Jaskyňa vytvára tri časti – vstupnú,  výstupnú a zostupný. Na trase je 860 schodov. Počas 70-minútovej prehliadky sme obdivovali sintrové vodopády, pagodovité stalagnity, jazierka a mnohé dalšie formy jaskynnej výzdoby. Jedna zo zastávok na prehliadkovej trase bola v Hudobnej sieni, ktorá dostala pomenovanie podľa zvukov dopadajúcich kvapiek vody na hladinu jazierka. V tejto sieni sme si pre jej výborné akustické podmienky vypočuli aj my niečo z klasickej hudby. Okrem úzkostlivého srdcobita vedúcej Jeleny sme ju nakoniec všetci zdolali bez ujmy na zdraví.

Ešte pred poslednou večernou párty na rozlúčku  sme sa spontánne rozhodli deti prekvapiť odmenou za ich poslušnosť, výdrž a samozrejme aj za dobrú slovenčinu. 

Takze sme sa obidve  rozhodli každého pozvať na jazdu Tatrabobom a objednali sme pizzu pre všetkých. Deti sa fakt veľmi potešili. Ale potom už bolo treba ozaj baliť kufre. Tak decká,  možno sa opäť zídeme na ďalšej našej akcii,   ako sme si už vopred naplánovali - na Kolibe v Bratislave, kde by sme sa radi stretli aj s účastníkmi z predošlých táborov. Zajazdili by sme si pozemnou bobovou dráhou, prešli lanovou dráhou a zviezli sa sedačkou na Železnú studničku. Tam by sme si zahrali športové hry a pri ohníku opekali špekačky a slaninku...  Kedy, to sa dozviete mailom v pozvánke SOVA alebo priamo od nás, vašich táborových vedúcich.

Takže , ako sa hovorí:  "Turisti poďte, posteľ za sebou hoďte " a my sa už vopred na Vás všetkých veľmi tešíme.

Jelena a Katarína

Milí rodičia, ani som už neverila, že sa nám jarný tábor podarí naplniť a uskutočniť. Ale ako ste sa práve dočítali, tábor bol zase niečím výnimočným a pre deti mimoriadnym. Podobne ako pre ich vedúce, Jelenu Tumarová a Katka Edingerová, ktoré s nadšením opisovali 5 spoločne strávených dní v Tatrách.  Pokiaľ ste ešte nikdy neboli na niekoľkodňových výletoch s menšou alebo väčšou skupinou detí , za ktoré ste zodpovední vo dne i v noci, neviete si predstaviť, koľko síl a energie to obnáša. Rada by som na tomto mieste poďakovala v mene spolku SOVA, aj  v mene Vašom  za všetku vynaložené energiu a snahu obom táborovým vedúcim: Jelene Tumarovej a Katke Edingerovej, ako ich pomocníčke Monike Gaubmannovej. Verím, že sa s nimi stretnete aj na ďalších táborových potulkách po Slovensku. 

Nielen dospelí sa radi vracajú na Slovensko ku svojim priateľom a príbuzným.

Deti si po prvom tábore, ktorého sa zúčastnia,  zvyknú na to, že na Slovensku prežijú nádherné momenty s novými kamarátmi a tešia sa na ďalšie táborové pokračovania. Jedna táborová generácia sa dostala do veku, že  zanedlho bude sama môcť sprevádzať „tých menších“   do tábora. A nová táborová generácia nám práve vyrastá.   

Verím, že táto nová mládežnícka partia sa skamaráti natoľko, že aj keď vyrastie z táborových nohavíc,  vždy si nájde čas na niekoľko milých stretnutí, či už v Slovenskom školskom spolku SOVA, alebo na našej „rodnej slovenskej hrude“, alebo aj v súkromí.