Vianočný príbeh

Rozrušená straka v lese čudnú správu všetkým nesie.
Takú správu rapoce, vraj neprídu Vianoce!
Prekvapená veverička vyskočila spoza kríčka:
"Čo to táraš, straka milá, veď som práve vyriadila!“
Hlavou krúti aj zajkuľa, lamentuje, oči gúľa:
"Čo tu robíš, aké kriky, veď ja pečiem medovníky"
Medveď kráča po lese, túto správu neznesie:
"Brum, brum, brum, brum, čože to máš za novinu,
veď ja chystám medovinu!"

Vyfintená pani líška vĺčkovi hneď šepce stíška:
"No čo, kmotre premilý, zbytočne sme lovili."
Zamračený vĺčik skríkne, až sa straka vskutku mykne:
"Odkiaľ to máš, klebetnica? Od hnevu mi horia líca.
Letím z mesta, dediny, odtiaľ mám tie noviny.
Vraj má každý iba zvadu a myslí len na parádu.
Preto krásny Vianoc čas už nechce prísť medzi nás“.
Tak zvieratká – hotové - rozbehli sa ku sove.
"Múdra SOVA, pomôž nám, ako zas prísť k Vianociam?"
Vianoce sú iba tam, kde je láska, dobrota.
Ak z tých dobrôt nachystáte, určite ich privítate.
Lásku, dobro nachystať, kde možno to dobro vziať?
Húta cháska zvieracia, pátra, všetko prevracia.
Tu priletí rovno z neba hviezdička, tá vie, čo treba:
"Hľadať všade? Chyba, chyba!
Láska, tá len v srdci býva.
Ak ju v sebe nájdete, Vianoce sú na svete!"