terezia13
25.06.2016 09:41 · Príspevkov: 1268
Demokracia má svoje limity, o osude UK rozhodli podľa všetkého ľudia z vidieka, nezamestnaní, starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním. Čo s tým? Aj po Brexite platí, že demokracia je najhorší systém vlády, ale lepší zatiaľ nikto nevymyslel. Jedno ponaučenie je jasné - s týmito ľuďmi treba počítať a na Slovensku obzvlášť. To je výzva najmä pre mestské intelektuálne elity, pre ľudí, ktorí zdieľajú nadšenie z globalizovaného sveta, z toku myšlienok, informácií, objavov vedy, nových technológií, letov do vesmíru a nových objavov neurovied, tých, ktorí prijali za svoju ideu humanizmu a víziu spojeného sveta, ktorí si užívajú výdobytky liberálnej demokracie, oslavujú svoju slobodu a právo na rozmanitosť a sú presvedčení, že rovnakými hodnotami by mala byť nadšená celá spoločnosť.
Ak chceme, aby sa neopakovali ďalšie Brexity a exity ešte v horších podobách, musíme nájsť spôsob, ako naše nadšenie z tohto nového sveta, ktorý vidíme na horizonte preniesť aj na ľudí z vidieka, aj na starších, aj na nezamestnaných, na tých menej úspešných a menej šťastných. Po každom zlom výsledku priamej či parlamentnej demokracie sa objavujú názory, že volebné právo je potrebné nejakým spôsobom obmedziť, či už dosiahnutým vzdelaním alebo inteligenčným testom. To by však viedlo iba k zväčšujúcemu sa napätiu v spoločnosti, vytvoreniu ďalších komunít vylúčených, ktoré by boli zdrojom konfliktov, drakonických riešení a rozpadu základných humanistických hodnôt.
Vedomie, že ľudia na vidieku, ľudia žijúci vo vylúčených komunitách, ľudia, ktorí z tohto nového sveta profitujú oveľa menej ako my, ľudia, ktorí tento svet nechápu a chcú svoje staré tradičné istoty, toto vedomie, že všetci títo ľudia budú pri najbližších voľbách rozhodovať aj o našej budúcnosti je dôležité. A je obrovskou výzvou práve pre nás, ktorí riešime „veci“ na internete, sledujeme svetovú tlač, píšeme do novín, chodíme na diskusné večery, kupujeme knihy v Artfóre, bavíme sa o tom či bojkotovať Martinus, robíme si srandu z Kotlebu, cestujeme do New Yorku, Paríža a Londýna, máme certifikáty z Coursera. Dokážeme sa nejak prihovoriť tým „druhým“, dokážeme im priblížiť naše nadšenie z tohto sveta, z týchto možností, dokážeme ich nakaziť našim entuziazmom?
Nestačí niekam zaviesť internet, keď ľudia potom každý deň klikajú na bulvárne stránky a šíria hoaxy. Je to oveľa zložitejšie a stojí a padá na tom naša budúcnosť. Arogancia a elitárstvo nám nepomôžu, to vieme, ale hľadanie odpovede na otázku, čo môže pomôcť nie je vôbec jednoduché. Táto odpoveď pritom rozhoduje o tom, v akom svete budeme žiť.