Slováci v Rakúsku

Slovenské spolky a periodiká

Historický prehľad

Slováci prišli na územie dnešného Rakúska v niekoľkých emigračných vlnách. Najsilnejšie z nich prebehli na konci 17. storočia po skončení 30-ročnej vojny a na rozhraní 19. a 20. storočia.

1835 Slováci zakladajú vo Viedni pobočku bratislavského študentského spolku - spolok VZÁJOMNOSŤ. Spolok usporadúva kultúrne podujatia a plesy, ktoré si rýchlo obľúbia aj Viedenčania.

1867 Spolky OKOLIE (1862) a Hron (1864) sa spájajú do spolku TATRAN, ktorý je v roku 1870 úradne schválený a účinkuje ešte po dobu 25 rokov ako kultúrno-spoločenský a vzdelávací spolok.

1892 Je založený spolok NÁROD s rovnakým programovým obsahom ako Tatran a vo svojej činnosti pokračuje aj po 1. svetovej vojne.

V prvých rokoch 20. storočia vzniká viacero spolkov:

1901 Robotníci zakladajú SLOVENSKÚ VZDELÁVACIU BESEDU, ktorá pôsobí až do roku 1938.

1902 Vzniká SLOVENSKÝ SPEVÁCKY SPOLOK

1903 DISPOZIČNÁ A TLAČOVÁ ZÁKLADINA

1912 KATOLÍCKA JEDNOTA

1922 Slovenské spolky vytvárajú KULTÚRNY VÝBOR, ktorý organizuje v školách výuku slovenčiny pre deti.

50-te roky V Rakúsku vychádzajú viaceré slovenské periodiká: humoristický ladený Kocúr, Slovenský spravodaj, Tvorivé sily, Obzor, Moja vlasť a iné.

1950 Vznikajú spolky SLOVENSKÝ KATOLÍCKY SPOLOK a JEDNOTA. Pravidelne usporadúvajú kultúrne podujatia, stretnutia, púte, vianočné a fašiangové posedenia.

1968 Založenie Slovenskej duchovnej služby pre utečencov z Československa, ktorí sa rozhodli ostať v Rakúsku. Do Viedne prichádza slovenský misionár otec Stanislav Xaviér Čík, ktorý Slovenskú duchovnú službu vo Viedni so sídlom na Grabene v 1. viedenskom obvode viedol až do roku 1988.

1971-73 Vo Viedni sa konali pravidelné nedeľné bohoslužby v slovenskej reči, otec Čík začal organizovať púte do Mariazellu.

1974 V októbri sa začal na Viedenskej univerzite vyučovať slovenský jazyk a literatúra, ktorej lektorom sa stal Dr. Karol Rajnoch. Otec Čík začal vydávať obežník pod názvom Obnova a zmierenie.

1982 Založenie RAKÚSKO-SLOVENSKÉHO KULTÚRNEHO SPOLKU (Österreichisch-slowakischer Kulturverein) vo Viedni. V stanovách sa RSKS hlási k tradícii slovenských spolkov v Rakúsku. Jeho prvým predsedom sa stal architekt Dr.Ján Kočí. V roku 1983 mal spolok 72 členov. Keďže spolok nemal svoje stále priestory, na organizovanie kultúrnych podujatí si prenajímal sálu vo viedenskej Uránii. Takto sa prezentovali mnohí slovenskí umelci žijúci v exile (operná speváčka Tatjana Masaryková, tenorista opery z Linzu Ján Molnár, tenorista z Grazu J. Hurný, spevák a violončelista L. Ilavský, klaviristka M. Strompach a ďalší).

1986 RSKS začína z iniciatívy Vlada Mlynára Športovú sekciu pri RSKS a vydáva spolkové periodikum Pohľady, ktoré vycházajú dodnes.

1988 je poznačený organizačnými zmenami. Viedenská arcidiecéza zrušila priestory Slovenskej duchovnej služby na Grabene. Otec Čík odchádza do penzie a duchovnú službu prevzal otec Pavol Dubovský. Arcidiecéza pridelila misii nové priestory v Stephanushause na Ungargasse 42 v 3.viedenskom obvode a po dohode sa sem presťahoval aj spolok s knižnicou.

1989 RSKS sa podiela na príprave a organizácii IV. Svetového festivalu slovenskej mládeže, ktorý Svetový kongres Slovákov (SKS) organizoval v rakúskom Semmeringu.Pôvodne ho chcel SKS usporiadať na Slovensku, ale vtedajší režim to odmietol. Preto sa festival konal v susednom Rakúsku pod heslom „Zoči-voči Slovensku“. Zúčastnilo sa ho okolo 1 000 mladých ľudí nielen z Európy a zámoria, ale aj (vtedy tajne!) zo Slovenska.

1992 Vedenie Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku, najmä zásluhou Dr. Antona Hrabovca a JuDr. Tatjany Beňovskej (+2001), dosiahlo uznanie slovenskej menšiny vo Viedni za osobitnú národnostnú skupinu. Pre spolkový život sa otvorili nové možnosti. Vďaka finančnej podpore Úradu rakúskeho kancelára, vyplývajúcej zo Zákona o právnom postavení národostných skupín v Rakúsku, si RSKS prenajíma a pre svoju činnosť adaptuje miestnosti na Otto-Bauer-Gasse 23/11 v 6. viedenskom obvode. Autorkou projektu je slovenská architektka Ingrid Konrad, žijúca od roku 1986 vo Viedni. Vlastné priestory a finančná podpora umožňujú organizovanie pravidelných kulturnych a spoločenských podujatí.

2003 Viedenskí Slováci zakladajú Školský spolok SOVA so sídlom na Otto-Bauer-Gasse 23/11 v 6. obvode. Jeho iniciátorom a prvým predsedom sa stáva Vlado Mlynár. Nový spolok reaguje na všeobecnú požiadavku výuky slovenského jazyka v Rakúsku a presadzuje výuku slovenčiny (ako materinskeho jazyka) na školách v Dolnom Rakúsku a vo Viedni. Z jeho iniciatívy sa začala vyučovať slovenčina na ľudovej škole v Mödlingu pri Viedni pod vedením pani Eleny Mandíkovej. SOVA plánuje výuku slovenského jazyka aj v formou kurzov v priestoroch RSKS. Pri zostavovaní učebníc a učebných pomôcok sa otvárajú možnosti spolupráce so slovenskou stranou, najmä Ministerstvom školstva SR, ako aj Odborom pre zahraničných Slovákov pri Ministerstve zahraničných vecí SR.


Štatistické údaje o Slovákoch v Rakúsku

Údaje o počte Slovákov v Rakúsku veľmi kolíšu. Do prvej svetovej vojny mal ich počet v rakúskych krajinách stúpajúcu tendenciu, neskôr jeho stav ovplyvňovali politické pomery a asimilácia. V roku 1836 až 56% obyvateľov Viedne uviedlo, že pochádzajú z Čiech, Moravy a Slovenska, údaje z roku 1900 hovoria o 65 000 až 70 000 Slovákoch. V čase železnej opony sa za Slovákov hlásilo okolo 2 000 -5 000 osôb. Najaktuálnejšie informácie poskytujú výsledky sčítania ľudu v roku 2001. K slovenčine ako „hovorovej reči“ sa prihlásilo vo Viedni 4 741 občanov. Z tohto počtu malo 1 775 osôb rakúske občianstvo a 2 966 osôb boli cudzinci. Podľa neoficiálnych odhadov je počet Slovákov v Rakúsku oveľa vyšší a pohybuje sa okolo 25 tisíc.

Slováci v Rakúsku žijú rozptýlene vo všetkých spolkových krajinách. Viac ako polovica však žije vo Viedni a veľká časť v Dolnom Rakúsku, predovšetkým v pohraničných oblastiach.

Kľúčovým rokom pre Slovákov v Rakúsku bol rok 1992. Zásluhou vedenia RSKS uznalo predsedníctvo rakúskeho parlamentu Slovákov za osobitnú národnostnú skupinu v zmysle zákona o národnostných skupinách (Volksgruppengesetz).

 

Postavenie slovenskej národnostnej skupiny v Rakúsku

Slováci v Rakúsku spolu s vedením Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku dosiahlo v roku 1992 uznanie slovenskej menšiny vo Viedni za osobitnú národnostnú skupinu.  Základnou právnou normou pre národnostné skupiny v Rakúsku je Zákon o právnom postavení národostných skupín v Rakúsku ( Bundesgesetz über die Rechtsstellung von Volksgruppen in Österreich -Volksgruppengesetz) zo 7.júla 1976, ktorý zásadne používa termín národostná skupina, nie menšina. Tento zákon okrem iného určuje, že národostné skupiny a ich príslušníci požívajú osobitnú ochranu štátu, ktorý dbá o zachovanie ich materinskej reči. Definuje národostnú skupinu ako skupinu rakúskych štátnych občanov s nemeckou hovorovou rečou a osobitným svojrázom, obývajúcich časti Rakúska. K národostnej skupine sa každý priznáva slobodne, nesmie mať z toho nevýhody, príslušnosť k národostnej skupine netreba dokazovať.

Slovenské spolky spolupracujú s Centrom národnostných skupín (Volksgruppenzentrum) a podporujú jeho aktivity. Slovenská národnostná skupina patrí počtom medzi najmenšie, ale od jej uznania v roku 1992 sa stala neodmysliteľnou súčasťou multikultúrneho spektra rakúskej metropoly. Udržuje pravidelné kontakty s krajanskými spolkami iných národnostných skupín. Spolupráca najmä s českými spolkami má dlhoročnú tradíciu. Slováci, žijúci v Viedni, majú ako príslušníci národnostnej skupiny svoje zastúpenie v tzv. Národostnej rade pri Úrade rakúskeho spolkového kancelára (Bundeskanzleramt) spolu s predstaviteľmi aktuálneho rakúskeho politického spektra. Toto grémium rozhoduje o finančných dotáciách pre jednotlivé národnostné skupiny. Z pozície uznanej národnostnej skupiny sa v súčasnosti aj viedenskí Slováci zúčastňujú na tvorbe novej rakúskej ústavy. V Konvente mohli spolu s ostatnými uznanými menšinami vyjadriť svoje požiadavky v rámci definovania základných ústavných práv menšín.

Jedným z ústavných práv je aj umožniť vysielanie v jazyku menšín vo verejno-právnych médiách. Verejno-právna inštitúcia ORF vysiela od roku 2004 na stredných vlnách 1476 každý utorok a štvrtok v čase od 19.05 do 19.30 hod. slovenské rádio – pre deti a mládež pod názvom ŠPONGIA a pre dospelých Radio Dia:Tón. Vysielanie si môžete vypočuť aj na http://volksgruppen.orf.at/austria/de/program. Televízia ORF vysiela každú nedeľu program Redakcie pre menšinové vysielanie pod názvom “Heimat, fremde Heimat“, kde informuje o závažných podujatiach národnostných skupín, vrátane slovenskej.

Cirkevný život

V súčasnosti majú Slováci, žijúci vo Viedni a okolí, možnosť sa zúčastňovať sa rímsko-katolíckych bohoslužieb v slovenskom jazyku v kostole Muttergotteskirche na Jacquingasse 12 v 3.viedenskom okrese. Bohoslužby celebrované duchovným otcom Pavlom Dubovským sa konajú každú nedeľu a vo sviatok.

Rakúski Slováci na ceste do spoločnej Európy

Pre slovenskú národnostnú skupinu v Rakúsku bolo vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky a uznanie Slovákov za národnostnú menšinu významným krokom k zviditeľneniu tejto malej a asimiláciou ohrozenej menšiny. Z jedného dňa na druhý sa z homogénnej masy “Tschechen” vykľuli dva národy s rozličnými črtami a charakteristikou. Zjednotenie Európy nechápeme v zmysle jednoliatosti a uniformity, ale v zmysle kreatívnej výmeny rozličností, obohacovania rozličnými kultúrami a národnými špecifikami. Naším cieľom je zachovať naše špecifiká, reč, kultúru a zvyky, a tak prispieť tak k nášmu spoločnému obrazu Európy.

 

 

RSKS
Kultúrne, spoločenské a športové aktivity

tl_files/press/rsks.png

Rakúsko-slovenský kultúrny spolok (RSKS) so sídlom vo Viedni bol založený v roku 1982. O desať rokov neskôr boli Slováci oficiálne uznaní za národnostnú menšinu v Rakúsku. Tým sa život krajanského spolku radikálne zmenil. Podobne ako ostatné uznané menšiny v Rakúsku (Rómovia, Chorváti, Česi, Maďari a Slovinci) aj Slováci tak z Úradu rakúskeho spolkového kancelára dostali možnosť finančnej podpory pre svoju činnosť. Vďaka tomu nadobudol spolok svoje priestory na Otto-Bauer-Gasse v 6. viedenskom okrese. Každé dva roky sa koná generálne zhromaždenie, na ktorom sa volí predseda RSKS, ktorý vedie spolok v nasledujúcom dvojročnom období. 

Ako už z názvu vyplýva, spolok sa venuje hlavne organizovaniu rôznych kultúrnych podujatí v slovenskom jazyku, aby si naši členovia naďalej udržiavali a zdokonaľovali svoju materinskú reč. Obľúbené sú klubové večery – besedy s významnými slovenskými osobnosťami, či už hercami, spisovateľmi, historikmi, a pod., ktorí nám približujú nielen svoje životné osudy alebo diela, ale zároveň nás informujú aj o súčasnom dianí v týchto sférach na Slovensku. Naše pozvanie prijali napríklad Štefan Kvietik, Zuzana Mauréry, Milan Sládek, Emília Vášáryová a mnohí ďalší. V podobnom duchu sú organizované aj večery s názvom Chill out po slovensky, určené hlavne mladšiemu publiku. Bolo to napríklad stretnutie s Tomášom Kompaníkom, ktorý vydal zaujímavú publikáciu o slovenských čipkách pomocou crowdfundingu alebo s archeologičkou Margarétou Musilovou a archeologickom výskume na Bratislavskom hrade. Pravidelne raz do roka zavíta do spolku aj literárny kritik Dado Nagy, ktorý vždy privedie zaujímavého hosťa z radov slovenských spisovateľov a predstaví nám novinky na slovenskom knižnom trhu.

Pravidelne organizujeme aj koncerty, na ktorých účinkujú špičkoví slovenskí umelci – predstavitelia klasickej i modernej hudby. Zvláštnosťou týchto koncertov je, že sa konajú v našich priestoroch, a tak majú diváci priami kontakt s umelcami. Koncert nekončí zatiahnutím opony, ale pokračuje ešte dlhou diskusiou, často pri poháriku vína. V spolku sa predstavili už viacerí operní speváci z Bratislavy a Banskej Bystrice, hudobníci ako Dalibor Karvay či Jozef Podhoranský a pre mladšie publikum u nás vystupovali Peter Cmorík, Jana Kirschner, Peter Nagy a ďalší. Okrem toho sa niektorí z umelcov predstavili aj ako hostia na Plesoch viedenských Slovákov, ktoré tiež organizoval náš spolok v nádhernej sále Hotela Radisson Blue.

Klasickú, ale aj modernú materčinu importujeme do Viedne aj prostredníctvom divadelných predstavení. V posledných rokoch sme mali vynikajúcu spoluprácu so SND Bratislava, Divadlom J.G.Tajovského Zvolen, Divadlom A.Bagara Nitra, ale tiež divadlami Astorka a Štúdio L+S z Bratislavy. Nakoľko na tieto predstavenia naše priestory nestačia, spolupracujeme už po niekoľko rokov z divadlom Theater Freie Bühne, čím sme slovenský jazyk etablovali aj v 4. viedenskom okrese.

K pravidelným akciám RSKS patrí aj premietanie filmov, jednak tých, ktoré patria do Zlatého fondu slovenskej kinematografie, ale zároveň aj nových filmov. Veľmi úspešné bolo premietanie filmu Únos, ktorého sa zúčastnila aj režisérka, kameraman a dvaja hlavní predstavitelia z filmu.

K čoraz populárnejším podujatiam sa v poslednej dobe zaradili aj náučné prechádzky po Viedni s výkladom spoločnej histórie Slovenska a Rakúska. Obdobne sú organizované aj celodenné výlety, napr. sme už navštívili Schloss Hof, St. Pölten, Hainburg a iné miesta v Rakúsku. Tieto aktivity vedie naša členka, certifikovaná sprievodkyňa Jana Gregor-Rogler, ktorá tiež obnovila organizovanie slovenských pútí, hlavne do Mariazellu, ale aj do iných pútnických miest v Rakúsku a na Slovensku.

Temperament a osobitý vzťah našich členov k slovenským tradíciám vynikajú hlavne počas fašiangových zábav, varenia predveľkonočnej kapustnice alebo adventného punču. Je to tiež výborná príležitosť na neformálne stretnutia, posedenia a debaty.

V minulosti sa pri našom spolku vytvoril aj detský folklórny súbor Rozmarín, ktorý úspešne prezentoval slovenské folkórne umenie na Slovensku, v Rakúsku aj inde v zahraničí. Po jeho osamostatnení podporuje RSKS folkórny súbor Vinica, zložený z mladých ľudí, ktorí v Rakúsku pracujú alebo študujú.

Rakúsko-slovenský kultúrny spolok každý rok vydáva dvojjazyčný nástenný kalendár, v ktorom sa väčšinou prezentujú fotografie, umelecké diela alebo básnická tvorba našich členov. K jeho autorom sa zaradili napr.: Cyril Čepiššák, Jana Gregor, Judith Krammer, Daniela a Michal Helienkovci. Našim pravidelným periodikom je aj časopis Pohľady/Ansichten, ktorý jednak mapuje kultúrny život nášho spolku, ale tiež predstavuje významné slovenské osobnosti, prináša informácie z rakúskej histórie, ktoré sú prepojené aj na slovenské dejiny, prezentuje tiež vlastnú tvorbu niektorých členov a pod.

Okrem kultúrnych akcií sa majú naši členovia možnosť zúčastniť aj športových aktivít, napríklad si mohli zacvičiť tanečný aerobik alebo jogu. Veľkému záujmu nielen z radov našich členov sa teší aj tenisový turnaj Danube Challenge Tennis Cup, ktorý má za sebou už osem úspešných ročníkov.

Popri Rakúsko-slovenskom kultúrnom spolku existuje vo Viedni aj Slovenský školský spolok SOVA, ktorý sa zameriava na najmenších – organizuje nielen detské divadelné predstavenie, mikulášsku besiedku, stretnutia mamičiek s detičkami či detské tábory, ale zabezpečuje pre deti aj pravidelnú výučbu slovenského jazyka.

Predsedovia Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku:

  • 1982-1985 Ján Kočí
  • 1985-1987 Peter Hrabovec
  • 1987-1989 Anna Hrabovcová
  • 1989-1993 Anton Hulman
  • 1993-1995 Anton Hrabovec
  • 1995-1997 Jozef Havlík
  • 1997-2003 Vlado Mlynár
  • 2003-2016 Ingrid Konrad
  • 2017-2020 Lubica Macura
  • od 2020    Vlado Mlynár

ČLENSKÉ PRÍSPEVKY

Riadny člen/Mitglied:  1 rok/1 Jahr €25,-| Študent/StudentIn: 1 rok/1 Jahr €7,- | S vašim dobrovoľným príspevkom ako podporujúci člen prispejete k našim spolkovým cieľom. Vďaka.

Mit jährlichen freiwählbaren Förderbeitrag als unterstützendes Mitglied helfen Sie uns unsere Vereinsziele zu erreichen. Vielen Dank dafür.

Konto: Österreichisch-slowakischen Kulturverein, Bawag, Číslo účtu IBAN: AT566000000092040212, BIC: BAWAATWW

 

 

SOVA
Naše aktivity

 

tl_files/o-nas/SOVA bez adresy.jpgŠkolské a spoločenské aktivity

Vychádzajúc z úsilia o zachovanie a pestovanie slovenského jazyka a snahy čeliť čoraz intenzívnejšej asimilácii Slovákov v Rakúsku bol roku 2003 založený školský spolok SOVA. Jeho vznik podnietili aj okolnosti, že v ostatných rokoch sa rozširuje vyučovanie slovenčiny ako materinského jazyka;neustále vzrastá záujem o vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka (v súčasnosti navštevuje vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka v Dolnom Rakúsku okolo 700 žiakov).

Organizujeme detský letný tábor na Slovensku v posledných rokoch to boli tábory vo Vysokých Tatrách a v Škole v prírode pod Sitnom na Počúvadle. Tento týždenný jazykový kurz je určený pre deti vo veku 8 - 11 rokov. Deti sa počas pobytu v škole v prírode zblížia, nadviažu nové priateľstvá, zdokonalia sa v slovenčine, pretože dopoludnia sú vyplnené vyučovaním slovenského jazyka hravou formou. Popoludnia sú venované športovým, kultúrnym a poznávacím aktivitám.

Pracujeme na zdokonaľovaní pedagogických pomôcok, pracovných zošitov na výuku slovenčiny ako materinského jazyka, ale aj pre výuku pre cudzincov.

Predsedovia Školského spolku SOVA:

  • od 2003 Vlado Mlynár

 Možnosť maturovať zo slovenčiny

Kto chce absolvovať v Rakúsku maturitu z jazyka slovenského, musí sa o to zaujímať už 3 - 4 roky dopredu. Existujú dve možnosti:
1. možnosť maturovať zo slovenčiny ako Wahlfach prepokladá počas štúdia absolvovať 3 roky slovenčiny ako „Freigegenstand“ v 6.,7.,8. ročníku. Treba sa informovať u riaditeľa školy, ktorý požiada o povolenie na externé skúšky. Tie bývajú na konci školského roka a vyústia po 3 rokoch štúdia v ústnej maturite. Študijný materiál určí externý učiteľ.
2. pri absolvovaní 4 rokov slovenčiny a úspešnom zvládnutí externých skúšok v 5.,6.,7. a 8. ročníku gymnázia alebo inej strednej školy možno maturovať zo slovenčiny ako Pflichtfach – to je „2. oder weitere lebende Sprache“ - v tomto prípade aj písomne, aj ústne.

Dôležité je napísať žiadosť na riaditeľstvo školy, ktorú navštevuje vaše dieťa a informovať sa hneď v septembri na ORG Singrienergasse 21, 1120 Wien u Fr. Müller, ktorá je zastihnuteľná v utorok, stredu a štvrtok od 9.00 do 10.00, alebo telefonicky na 01- 5127686 .
Detailné informácie o externých skúškach z jazyka slovenského, termínoch a podmienkach nájdete na :
http://www.brgorg15.at/externisten-aktuell.html

Vyučovanie slovenčiny

Intenzívne pracujeme na tom, etablovať vyučovanie slovenčiny ako nepovinný jazyk na viacerých školách vo Viedni. Máme okolo 50 detí, ktorých rodičia majú záujem o to, aby slovenčina bol u ich detí živý jazyk a nie len cudzia reč, ktorú sa musia nanovo učiť v dospelosti.

Vyučovanie slovenčiny v Slovenskom školskom spolku SOVA , Otto Bauergasse 23-11, 1060 Wien

Vyučovanie  slovenčiny ako materinského jazyka v Slovenskom školskom spolku SOVA sa koná v sobotu. Informácie: <Register PROGRAM>

Vyučovanie  slovenčiny vo Viedni:

KMS Neustiftgasse 100, 1070 Wien, telefón: 01/ 526 19 78-21, v utorok od 13.45 -17.00 hod.

Gymn. Parkhammerplatz 18, 1170 Wien, telefón: 01/ 526 19 78-21, v stredu od 15.00 -18.00 hod.

VS Goldschlagstraße 15, 1150 Wien, pre žiakov tejto školy v doobedňajších hodinách, telefón: 01/ 982 46 09

VS Laaer Berg , 1100 Wien, v utorok 14.00 ako cudzí jazyk, v stredu 15.00 ako materinský jazyk

 

Biling. ORG d. Schulvereins Komensky, Skola Komensky,
Sebastianplatz 3, 1030 Wien, Tel. (+43 1) 7133188 - 20
mag.h.huber@komensky.at
http://www.komensky.at


...vyučovanie slovenčiny - ďaľšie možnosti
- slovenčina pre jednotlivca
- slovenčina pre začiatočníkov-deti vo veku od 6-9 rokov
- slovenčina pre deti vo veku od 9-14 rokov
- slovenčina pre rodičov, ktorí majú záujem naučiť sa tento jazyk a ovládať ho aktívne
- slovenčina pre študentov, začiatočníkov
- slovenčina pre pohraničnú oblasť
alebo
- nemčina pre ženy, ktoré pracujú v zdravotníctve (forma 1-2-dňových seminárov, prvotné informácie a slovná zásoba, krátke informácie o meste, o kultúre....)
- nemčina pre deti, ktorých rodičia pochádzajú zo Slovenska, sú vo Viedni iba krátky čas

radi pomôžeme kde sa dá.

Slovenská materská škôlka / Slowakischer Kindergarten

... v príprave ...

 

EDIČNÁ ČINNOSŤ

Preklad a vydanie publikácie pre deti „Akej farby je svet“ v slovenskom preklade Eleny Mandíkovej. V spolupráci s rakúskym Menšinovým centrom (Volksgruppenzentrum) vyšla táto detská knižka v jazykoch všetkých menšín žijúcich v Rakúsku.

Pracovný zošit „Slovenčina pre deti“ zostavili a vydali Elena Mandik a Iveta Dupor. Cieľová skupina sú deti, ktoré sa učia slovenčinu ako materinský jazyk na školach v Rakúsku.

Viera Vloetová - „Hráme sa so slovenčinou" - 3 zväzky, v III - prináša na 225 stranách ( z toho 100 farebných strán) 42 didaktických hier určených na hravé vyučovanie slovenčiny, ale aj iných cudzích jazykov. Hry dokumentujú priebeh celého školského roka „so slovenčinou“... Kniha je určená predovšetkým deťom predškolského veku. Uvedenú metodiku je samozrejme možné využiť – v každodennej praxi - aj v materských školách, kde sa nevyučuje žiadny cudzí jazyk. Didaktické hry sú detailným opisom jednotlivých ranných kruhov. Ranné kruhy pozostávajú z množstva rituálov. Rituály sú u detí veľmi obľúbené, ich prostredníctvom opakujeme – nenásilne a hravo - novú a prehlbujeme známu slovnú zásobu.

tl_files/clanky/Events/Slovencina/Slowakisch.png

Pravidelné príspevky do časopisu POHĽADY.

Členstvo

Noví členovia, dobrovoľní prispievatelia sú srdečne vítaní. Členovia majú na nami organizovanými podujatiami zľavy.

Podporte naše úsilie príspevkom na našu činnosť alebo riadnym členstvom v našom spolku. Členské na jeden rok v spolku SOVA je 15 Euro. Prihlášky mailom na sova@slovaci.at, naše konto je BAWAG, IBAN: AT52 14000 03710071330, BIC: BAWAATWW.

Naše lektorky

Pre koho sa angažujeme?

Pre všetkých záujemcov slovenčiny. Pre firmy a súkromné osoby - potenciálnych pracovníkov vo firmách s potrebnou znalosťou slovenčiny, ale aj pre milovníkov Slovenska, ktorí chcú vedieť viac. No a hlavne je nám veľmi dôležité aby slovenčina z úst našich detí ešte roky znela tak ľúbozvučne ako z úst našich rodičov a našich učiteľov v našom detstve.

Viac informácií na sova@slovaci.at

Diplomovaná učiteľka vyučujúca na viedeňskom Campuse – Ganztagsvolkschule Wien 2 s ukončenou nostrifikáciou na PH Wien a viacročnými skúsenosťami vo výuke Slovenského jazyka nielen detí ale aj dospelých.

Táto webová stránka využíva cookies na zlepšenie prehliadania webu a poskytovanie ďalších funkcií.